Panna Mária Kráľovná

 Sviatok Panny Márie Kráľovnej zaviedol pápež Pius XIl. na záver mariánskeho roka, 100 rokov od vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí, a to na deň 31. mája. Obnovený liturgický kalendár ho dáva na 22. augusta (Ôsmy deň po Nanebovzati), čím sa zvýrazní, že Nanebovzatá je kráľovnou neba i zeme pre svoje Božie materstvo a pre spolupôsobenie na vykúpení.

Svätý Bernard

 Sv. Bernard sa narodil roku 1090 neďaleko Dijonu vo Francúzku. V roku 1111 vstúpil do rehole cistercitov. Čoskoro ho zvolili za opáta kláštora v Clairvaux. Bol významným kazateľom a mystikom. Zaoberal sa veľkými problémami Cirkvi vtedajších čias. Bol radcom pápežov, prelátov, kniežat. V čase pápežskej schizmy (1130 - 1139) precestoval veľkú časť Európy, aby získal podporu pre legitímneho pápeža Inocenta II. Pre svojho žiaka, ktorý sa stal pápežom ako Eugen IIl, napísal päťdielny spis De Consideratione libri quinque ad Eugenium III. Zomrel 20. 8. 1153 v Clairvaux. Tento „muž storočia' a ,Doctor mellifluus" (medom oplývajúci učitel) bol svätorečený roku 1174. Roku 1830 bol vyhlásený za učiteľa Cirkvi.

Svätý Vavrinec diakon

 

Predpokladáme, že Vavrinec sa zrejme narodil koncom roku 225 v Španielsku. V dnešnej Zaragoze sa stretol s budúcim pápežom Sixtom II. Obaja vraj spolu odišli zo Španielska do Ríma. Sixtus sa v roku 257 stal pápežom a mladého Vavrinca vysvätil za diakona. Stal sa tak jedným zo siedmich diakonov, ktorí slúžili v katedrálnom kostole. Hovorilo sa mu rímsky diakon, pretože na starosti mal materiálne statky Cirkvi a distribúciu milodarov chudobným. V tom čase to bola veľmi dôležitá pozícia a pápež tak Vavrincovi vyjadril absolútnu dôveru. Dlho však netrvalo a ich puto rozdelil cisár Valerián. Začiatkom augusta v roku 258 vydal totiž edikt, ktorým prikázal usmrtiť všetkých kňazov, diakonov i biskupov. Prvého chytili pápeža. Vtedajšiu hlavu Cirkvi Sixta II. zajali 6. augusta 258 pri slávení liturgie a hneď ho aj popravili. Pápežova smrť predbehla tú Vavrincovu o pár dní. Vavrinec bol známy tým, že rozdával milodary chudobným, preto sa rímsky prefekt domnieval, že Cirkev musí byť bohatá a žiadal od Vavrinca cirkevné majetky. „Povedali mi, že vaši kňazi majú zlato, že svätá krv je prijímaná v strieborných pohároch, že pri večerných bohoslužbách máte zlaté svietniky. Vaša doktrína hovorí, že musíte cisárovi dať, čo je jeho. Prineste tieto poklady - cisár ich potrebuje na udržanie svojich síl. Dajte mi preto peniaze a buďte bohatí na slová,“ odkázal diakonovi. Vavrinec odpovedal prefektovi, že Cirkev má skutočne veľké bohatstvo. A vyžiadal si pár dní, aby mohol všetok majetok zhromaždiť. Keď sa o niekoľko dní stretol s prefektom, ukázal mu poklady Cirkvi: zástupy slepých, chromých, mrzákov, malomocných i sirôt. „Toto je skutočné bohatstvo Cirkvi,“ povedal Vavrinec prefektovi. Prefekta to, samozrejme, nahnevalo a Vavrinec si týmto aktom podpísal rozsudok smrti. Pre nebo sa narodil 10. augusta 258, teda len štyri dni po smrti pápeža Sixta II. Prefekt dal pripraviť rošt a žeravé uhlie, na ktoré položili zviazaného Vavrinca. Hoci pri mučení dlho trpel, legenda hovorí o jeho veselej poznámke: „Na tejto strane som už upečený, otočte ma!“ Vďaka tomu sa stal patrónom kuchárov. Okrem toho ho uctievajú aj ako ochrancu chudobných. Napokon však zrejme zomrel sťatím. Jeho mučeníctvo zanechalo veľký dojem nielen medzi kresťanmi. Obrátil aj mnoho pohanom a úcta k nemu sa rýchlo šírila. V Ríme je po svätom Petrovi a Pavlovi považovaný za tretieho patróna mesta. Chrám svätého Vavrinca, ktorý vznikol nad jeho hrobom, sa stal jedným zo siedmich hlavných rímskych kostolov a je tiež obľúbeným pútnickým miestom. V Bazilike sv. Vavrinca sa nachádza i rošt, ktorý bol podľa legendy použitý pri mučení svätca. V liturgickom kalendári slávime spomienku sv. Vavrinca v deň jeho smrti, čiže 10. augusta. Utiekajú sa k nemu komici, kuchári, chudobní, ale tiež knihovníci a archivári. 

Edit Steinova, Terézia Benedikta z kríža

 

Edita Steinová sa narodila 12. októbra 1891 v poľskom meste Wroclaw vo veľkej a nábožnej židovskej rodine ako najmladšia zo súrodencov. Bola výnimočnou študentkou. Najviac sa zaujímala o filozofiu a fenomenológiu. Fenomenológia je opisné skúmanie súborov javov; veda o fenoménoch alebo o javoch. Fenomenológia pôvodne znamenala učenie o javoch, ktoré sa vymedzujú vzhľadom na prosté zdanie, aj vzhľadom na podstatu vecí. Úlohou fenomenológie je skúmať štruktúry životného sveta a zákony, ktoré ich ovládajú. Dosiahla doktorát. Časom sa začala zaujímať o katolícku vieru, najmä po preštudovaní diela sv. Terézie Avilskej. V roku 1922 bola pokrstená v katedrále v Kolíne v Nemecku. O jedenásť rokov neskôr vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne. Prijala meno Terézia Benedikta z Kríža. Slávnostné sľuby zložila v roku 1938. Neskôr do kláštora vstúpila aj jej rodná sestra Róza. Kvôli politickým pomerom vo vtedajšom Nemecku ju poslali do Holandska, do kláštora v Echte. Keď nacisti obsadili Holandsko, Teréziu zatkli a spolu s jej sestrou Rózou ich deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime. Naskytla sa im možnosť ujsť, no neurobili tak. 9. augusta roku 1942 tam Terézia zomrela v plynovej komore. Mala vtedy 51 rokov. V roku 1987 ju pápež Ján Pavol II. v kolínskej katedrále blahorečil. Svätorečená bola 11. októbra 1998. Za patrónku Európy bola vyhlásená 1. októbra 1999 spolu so sv. Brigitou Švédskou a Katarínou Sienskou. V rokoch 1930-1945, keď ľudia a predovšetkým židia veľmi trpeli, Edita Steinová – Terézia Benedikta viedla odovzdaný život modlitby, pôstu, pokánia. Napriek tomu, že jej život vyhasol kvôli diabolskému plánu genocídy, pamiatka jej života žiari o to intenzívnejšie aj v dnešnej dobe.

Pelagianizmus

 

Je bludná náuka pomenovaná podľa Pelágia (360 - 420), ktorý odmietal učenie o dedičnom hriechu a takisto neprijímal, že utrpenie a smrť sú následkom dedičného hriechu. Pelágius pokladal slobodu človeka za samostatnú autonómiu, ktorá je schopná bez Božej pomoci, sama zo seba, dodržiavať Božie zákony. Podla názoru Pelágia človek je schopný urobiť prvý a základný krok smerom k spáse vďaka vlastnému úsiliu, nezávisle od Božej milosti.

Prepodstatnenie - Eucharistia

 

Pri Eucharistii sa dejú dva zázraky: zázrak, ktorý učiní z chleba a vína Kristovo telo a krv; zázrak, ktorý z nás učiní „,Bohu milú živú obetu, ktorý nás spojí s Kristovou obetou nielen ako divákov, ale ako účinkujúcich. Počas ofertória sme obetovali chlieb a víno, ktoré pre Boha nemali zjavne ani hodnotu, ani význam samy osebe. Počas konsekrácie Kristus zavedie hodnotu, ktorú ja nemôžem vložiť do svojej obety. V tejto chvíli sa chlieb a víno stanú telom a krvou Krista, ktorý sa vydáva na smrť v najvyššom akte lásky k Otcovi.