Predpokladáme, že Vavrinec
sa zrejme narodil koncom roku 225 v Španielsku. V dnešnej Zaragoze sa stretol s
budúcim pápežom Sixtom II. Obaja vraj spolu odišli zo Španielska do
Ríma. Sixtus sa v roku 257 stal pápežom a mladého Vavrinca vysvätil za diakona.
Stal sa tak jedným zo siedmich diakonov, ktorí slúžili v katedrálnom kostole.
Hovorilo sa mu rímsky diakon, pretože na starosti mal materiálne statky Cirkvi
a distribúciu milodarov chudobným. V tom čase to bola veľmi dôležitá pozícia a
pápež tak Vavrincovi vyjadril absolútnu dôveru. Dlho však netrvalo a ich
puto rozdelil cisár Valerián. Začiatkom augusta v roku 258 vydal totiž edikt,
ktorým prikázal usmrtiť všetkých kňazov, diakonov i biskupov. Prvého chytili
pápeža. Vtedajšiu hlavu Cirkvi Sixta II. zajali 6. augusta 258 pri slávení
liturgie a hneď ho aj popravili. Pápežova smrť predbehla tú Vavrincovu o pár
dní. Vavrinec bol známy tým, že rozdával milodary chudobným, preto sa rímsky
prefekt domnieval, že Cirkev musí byť bohatá a žiadal od Vavrinca cirkevné majetky.
„Povedali mi, že vaši kňazi majú zlato, že svätá krv je prijímaná v
strieborných pohároch, že pri večerných bohoslužbách máte zlaté svietniky. Vaša
doktrína hovorí, že musíte cisárovi dať, čo je jeho. Prineste tieto poklady -
cisár ich potrebuje na udržanie svojich síl. Dajte mi preto peniaze a buďte
bohatí na slová,“ odkázal diakonovi. Vavrinec odpovedal prefektovi, že Cirkev
má skutočne veľké bohatstvo. A vyžiadal si pár dní, aby mohol všetok majetok
zhromaždiť. Keď sa o niekoľko dní stretol s prefektom, ukázal mu poklady
Cirkvi: zástupy slepých, chromých, mrzákov, malomocných i sirôt. „Toto je
skutočné bohatstvo Cirkvi,“ povedal Vavrinec prefektovi. Prefekta to,
samozrejme, nahnevalo a Vavrinec si týmto aktom podpísal rozsudok smrti. Pre nebo
sa narodil 10. augusta 258, teda len štyri dni po smrti pápeža Sixta II.
Prefekt dal pripraviť rošt a žeravé uhlie, na ktoré položili zviazaného
Vavrinca. Hoci pri mučení dlho trpel, legenda hovorí o jeho veselej poznámke:
„Na tejto strane som už upečený, otočte ma!“ Vďaka tomu sa stal patrónom
kuchárov. Okrem toho ho uctievajú aj ako ochrancu chudobných. Napokon však
zrejme zomrel sťatím. Jeho mučeníctvo zanechalo veľký dojem nielen medzi
kresťanmi. Obrátil aj mnoho pohanom a úcta k nemu sa rýchlo šírila. V Ríme je
po svätom Petrovi a Pavlovi považovaný za tretieho patróna mesta. Chrám svätého
Vavrinca, ktorý vznikol nad jeho hrobom, sa stal jedným zo siedmich hlavných
rímskych kostolov a je tiež obľúbeným pútnickým miestom. V Bazilike sv.
Vavrinca sa nachádza i rošt, ktorý bol podľa legendy použitý pri mučení svätca.
V liturgickom kalendári slávime spomienku sv. Vavrinca v deň jeho smrti, čiže
10. augusta. Utiekajú sa k nemu komici, kuchári, chudobní, ale tiež knihovníci
a archivári.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára