Svätý Ján Kapistránsky, známy
aj ako „apoštol Európy“, sa narodil 24. júna 1386 v talianskom meste
Capestrano. Pochádzal z urodzenej rodiny a už v mladosti sa vyznačoval bystrým
rozumom a spravodlivým charakterom. Študoval právo v Perugii, kde sa stal sudcom
a neskôr aj guvernérom mesta. Počas politických nepokojov bol uväznený, a práve
vo väzení zažil duchovné obrátenie, ktoré ho priviedlo k rozhodnutiu vstúpiť do
františkánskeho rádu. V roku 1416 sa stal františkánom a začal nový život ako
kazateľ, askéta a misionár. Jeho kázne boli mimoriadne silné – dokázal osloviť
tisíce ľudí, často kázal pod holým nebom, keďže kostoly nestačili pojať
zástupy. Bol známy svojím horlivým bojom proti herézam, najmä proti husitom, a
jeho misijná činnosť ho zaviedla do mnohých krajín strednej a východnej Európy,
vrátane Uhorska, Poľska, Nemecka a Čiech. V pokročilom veku sa stal nečakaným
vojenským vodcom. V roku 1456, vo veku 70 rokov, sa zúčastnil obrany Belehradu
pred Osmanskou ríšou. Spolu s vojvodcom Jánom Hunyadim viedol kresťanské vojsko
k víťazstvu nad Turkami, čím výrazne prispel k zastaveniu ich postupu do
Európy. Po bitke však ochorel na mor a zomrel 23. októbra 1456 v Iloku (dnešné
Chorvátsko). Ján Kapistránsky bol blahorečený v roku 1514 a svätorečený v roku
1724 pápežom Benediktom XIII. Katolícka cirkev si ho pripomína 23. októbra. Je
patrónom vojenských kaplánov, právnikov, sudcov, Európy a viacerých miest,
vrátane Viedne a Brna. Jeho život je príkladom spojenia duchovnej horlivosti,
intelektuálnej hĺbky a neochvejnej odvahy v službe viere.
štvrtok 23. októbra 2025
Svätý Ján Kapistránsky
piatok 3. októbra 2025
Svätý Leodegar
Svätý
Leodegar, známy aj ako Léger z Autunu, bol významnou osobnosťou franskej cirkvi
v 7. storočí. Narodil sa okolo roku 615 v Autune do vznešeného burgundského
rodu. Jeho otec Bodilon bol grófom z Poitiers a matka Sigrada sa neskôr stala
rehoľníčkou. Už od mladosti sa Leodegar vyznačoval múdrosťou, skromnosťou a
hlbokou duchovnosťou. Vzdelanie získal na dvore kráľa Chlothara II. a u svojho
strýka, biskupa Desideria v Poitiers. Vo veku dvadsiatich rokov bol vysvätený
za diakona a čoskoro sa stal arcidiakonom. V roku 650 vstúpil do
benediktínskeho kláštora svätého Maxentia, kde sa stal opátom a zaviedol prísne
reformy podľa reguly svätého Benedikta. Jeho snaha o duchovnú obnovu a
disciplínu sa prejavila aj po jeho menovaní za biskupa v Autune v roku 659. Tam
zvolal cirkevný koncil, ktorý odsúdil manicheizmus a prijal Atanázovo vyznanie
viery. Leodegar sa stal známym ako reformátor, ktorý podporoval vzdelávanie
kňazov, pomoc chudobným a výstavbu cirkevných budov. Jeho pôsobenie však nebolo
bez konfliktov. V období politických nepokojov sa dostal do sporu s mocným
majordómom Ebroinom, ktorý sa snažil ovládnuť cirkevné záležitosti. Leodegar
podporil nástup kráľa Childericha II., čím si znepriatelil Ebroina. Bol zajatý,
kruto mučený – vypichli mu oči – a po troch rokoch utrpenia bol v roku 679
popravený. Jeho brat Gerin bol ukameňovaný o dva roky skôr. Obaja sa stali
mučeníkmi za vieru a spravodlivosť. Leodegar bol kanonizovaný už v roku 681 a
jeho sviatok sa slávi 2. októbra. Je patrónom slepcov, ľudí s očnými chorobami,
mlynárov a je vzývaný pri posadnutosti. Medzi jeho atribúty patrí biskupský
odev, meč, oči, palmová ratolesť a vrták – symboly jeho mučeníctva. Svätý
Leodegar zanechal hlboký odkaz vernosti, odvahy a neochvejnej viery, ktorý
inšpiruje kresťanov dodnes.
František Assisky
Svätý
František Assiský, narodený okolo roku 1181 v talianskom meste Assisi, patrí
medzi najvýznamnejšie postavy kresťanskej spirituality. Pochádzal z bohatej
rodiny, jeho otec bol úspešným obchodníkom, a František si v mladosti užíval
pohodlný život plný radosti, hudby a snov o rytierstve. Všetko sa však zmenilo
po jeho účasti vo vojne, zajatí a následnej chorobe, ktorá ho priviedla k
hlbokému duchovnému prebudeniu. Po mystickom zážitku v kostolíku svätej
Damiány, kde počul Kristov hlas vyzývajúci ho k obnove cirkvi, sa František
rozhodol vzdať všetkého majetku a začať žiť v úplnej chudobe a oddanosti Bohu. Jeho
život sa stal príkladom pokory, lásky k blížnym a hlbokej úcty k prírode.
František založil Rád menších bratov – františkánov, ktorí žili podľa princípov
jednoduchosti, služby a evanjeliovej radosti. Neskôr vznikol aj ženský rád
svätej Kláry a tzv. Tretí rád pre laikov. František bol známy svojím súcitom k
zvieratám, prírode a všetkému živému – podľa legendy kázal vtákom a skrotil
divého vlka v meste Gubbio. Jeho spiritualita bola radikálna, no zároveň nežná,
plná vďačnosti za každý dar stvorenia. Zomrel 3. októbra 1226 v kaplnke
Porciunkula pri Assisi, obklopený svojimi bratmi. Už dva roky po jeho smrti ho
pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého. František sa stal patrónom Talianska,
ekológov, chudobných, obchodníkov a ochrancov životného prostredia. Jeho
sviatok sa slávi 4. októbra a jeho odkaz žije dodnes – v jednoduchosti, pokoji
a hlbokej láske k Bohu a všetkému stvorenému.


