Svätý Ján Kapistránsky

Svätý Ján Kapistránsky, známy aj ako „apoštol Európy“, sa narodil 24. júna 1386 v talianskom meste Capestrano. Pochádzal z urodzenej rodiny a už v mladosti sa vyznačoval bystrým rozumom a spravodlivým charakterom. Študoval právo v Perugii, kde sa stal sudcom a neskôr aj guvernérom mesta. Počas politických nepokojov bol uväznený, a práve vo väzení zažil duchovné obrátenie, ktoré ho priviedlo k rozhodnutiu vstúpiť do františkánskeho rádu. V roku 1416 sa stal františkánom a začal nový život ako kazateľ, askéta a misionár. Jeho kázne boli mimoriadne silné – dokázal osloviť tisíce ľudí, často kázal pod holým nebom, keďže kostoly nestačili pojať zástupy. Bol známy svojím horlivým bojom proti herézam, najmä proti husitom, a jeho misijná činnosť ho zaviedla do mnohých krajín strednej a východnej Európy, vrátane Uhorska, Poľska, Nemecka a Čiech. V pokročilom veku sa stal nečakaným vojenským vodcom. V roku 1456, vo veku 70 rokov, sa zúčastnil obrany Belehradu pred Osmanskou ríšou. Spolu s vojvodcom Jánom Hunyadim viedol kresťanské vojsko k víťazstvu nad Turkami, čím výrazne prispel k zastaveniu ich postupu do Európy. Po bitke však ochorel na mor a zomrel 23. októbra 1456 v Iloku (dnešné Chorvátsko). Ján Kapistránsky bol blahorečený v roku 1514 a svätorečený v roku 1724 pápežom Benediktom XIII. Katolícka cirkev si ho pripomína 23. októbra. Je patrónom vojenských kaplánov, právnikov, sudcov, Európy a viacerých miest, vrátane Viedne a Brna. Jeho život je príkladom spojenia duchovnej horlivosti, intelektuálnej hĺbky a neochvejnej odvahy v službe viere.

Svätý Leodegar

Svätý Leodegar, známy aj ako Léger z Autunu, bol významnou osobnosťou franskej cirkvi v 7. storočí. Narodil sa okolo roku 615 v Autune do vznešeného burgundského rodu. Jeho otec Bodilon bol grófom z Poitiers a matka Sigrada sa neskôr stala rehoľníčkou. Už od mladosti sa Leodegar vyznačoval múdrosťou, skromnosťou a hlbokou duchovnosťou. Vzdelanie získal na dvore kráľa Chlothara II. a u svojho strýka, biskupa Desideria v Poitiers. Vo veku dvadsiatich rokov bol vysvätený za diakona a čoskoro sa stal arcidiakonom. V roku 650 vstúpil do benediktínskeho kláštora svätého Maxentia, kde sa stal opátom a zaviedol prísne reformy podľa reguly svätého Benedikta. Jeho snaha o duchovnú obnovu a disciplínu sa prejavila aj po jeho menovaní za biskupa v Autune v roku 659. Tam zvolal cirkevný koncil, ktorý odsúdil manicheizmus a prijal Atanázovo vyznanie viery. Leodegar sa stal známym ako reformátor, ktorý podporoval vzdelávanie kňazov, pomoc chudobným a výstavbu cirkevných budov. Jeho pôsobenie však nebolo bez konfliktov. V období politických nepokojov sa dostal do sporu s mocným majordómom Ebroinom, ktorý sa snažil ovládnuť cirkevné záležitosti. Leodegar podporil nástup kráľa Childericha II., čím si znepriatelil Ebroina. Bol zajatý, kruto mučený – vypichli mu oči – a po troch rokoch utrpenia bol v roku 679 popravený. Jeho brat Gerin bol ukameňovaný o dva roky skôr. Obaja sa stali mučeníkmi za vieru a spravodlivosť. Leodegar bol kanonizovaný už v roku 681 a jeho sviatok sa slávi 2. októbra. Je patrónom slepcov, ľudí s očnými chorobami, mlynárov a je vzývaný pri posadnutosti. Medzi jeho atribúty patrí biskupský odev, meč, oči, palmová ratolesť a vrták – symboly jeho mučeníctva. Svätý Leodegar zanechal hlboký odkaz vernosti, odvahy a neochvejnej viery, ktorý inšpiruje kresťanov dodnes.

František Assisky

Svätý František Assiský, narodený okolo roku 1181 v talianskom meste Assisi, patrí medzi najvýznamnejšie postavy kresťanskej spirituality. Pochádzal z bohatej rodiny, jeho otec bol úspešným obchodníkom, a František si v mladosti užíval pohodlný život plný radosti, hudby a snov o rytierstve. Všetko sa však zmenilo po jeho účasti vo vojne, zajatí a následnej chorobe, ktorá ho priviedla k hlbokému duchovnému prebudeniu. Po mystickom zážitku v kostolíku svätej Damiány, kde počul Kristov hlas vyzývajúci ho k obnove cirkvi, sa František rozhodol vzdať všetkého majetku a začať žiť v úplnej chudobe a oddanosti Bohu. Jeho život sa stal príkladom pokory, lásky k blížnym a hlbokej úcty k prírode. František založil Rád menších bratov – františkánov, ktorí žili podľa princípov jednoduchosti, služby a evanjeliovej radosti. Neskôr vznikol aj ženský rád svätej Kláry a tzv. Tretí rád pre laikov. František bol známy svojím súcitom k zvieratám, prírode a všetkému živému – podľa legendy kázal vtákom a skrotil divého vlka v meste Gubbio. Jeho spiritualita bola radikálna, no zároveň nežná, plná vďačnosti za každý dar stvorenia. Zomrel 3. októbra 1226 v kaplnke Porciunkula pri Assisi, obklopený svojimi bratmi. Už dva roky po jeho smrti ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého. František sa stal patrónom Talianska, ekológov, chudobných, obchodníkov a ochrancov životného prostredia. Jeho sviatok sa slávi 4. októbra a jeho odkaz žije dodnes – v jednoduchosti, pokoji a hlbokej láske k Bohu a všetkému stvorenému.