Benediktini

Hlavnou črtou mníšskej duchovnosti je „byť s Bohom“, ku ktorému sa mních približuje prostredníctvom metanoie,
čiže každodenného pokánia. Benediktín sa vo svojich sľuboch zaväzuje k prijatiu mníšskeho štýlu života,
k poslušnosti podľa reguly a k stálosti
           
Rozvoj benediktínov sa viaže na čas reformy cirkvi v 10. storočí,
v ktorej veľmi dôležitú úlohu zohrali kláštory spojené s opátstvom Cluny.
V tom čase sa medzi benediktínskymi mníchmi objavuje hnutie tzv. chudobného mníšstva.

Benediktínske opátstva sa združovali do rôznych foriem kongregácií,
vždy si zachovávali autonómiu jednotlivých domov a zároveň si chránili vlastnú tradíciu.
Od 10. do 16. storočia mnohé opátstva veľmi zaťažili panovníci,
keď im nanucovali tzv. komendatarijných opátov.
Vážnu krízu prežili benediktíni v období osvietenstva, kedy boli mnohé kláštory zrušené.
           
Avšak už na začiatku 19. storočia vznikajú strediská obnovy benediktínskeho života vo Francúzsku (opátstvo Solesmes)
a v Nemecku (opátstvo Beuron).
Obnova benediktínskeho života v Európe priniesla veľké ovocie aj pri založení kláštorov na iných kontinentoch
(Amerika, Afrika, Ázia). Požiadavkou tejto obnovy je návrat k prameňom. Benediktíni začínajú študovať regulu sv. Benedikta,
vlastnú duchovnosť, ale aj Písmo sväté (revízia Vulgáty), cirkevných otcov,
študujú v jednotlivých kláštoroch a obnovujú liturgiu a gregoriánsky spev.
Táto reforma ovplyvnila celú cirkev, podnietila štúdium patristicky,
inšpirovala liturgické hnutie a koncilovú obnovu liturgie.

Hinduizmus

Okolo roku 1500 pred Kr. sa prihnali zo strednej Ázie árijský nomádi a zničili civilizáciu v údolí Indu. Najstaršie písomné pamiatky Árijcov sú štyri sväté knihy zvané védy, a tak obdobie od roku 1500 po rok 500 pred Kr. nazývame obdobie véd. Árijská spoločnosť sa delila na štyri skupiny alebo triedy (varny). Najvyššiu triedu tvorili kňazi a učenci, nižšie stáli vojaci, po nich nasledovali roľníci a obchodníci a v najnižšej triede boli sluhovia, ktorí slúžili príslušníkom vyšších tried. Koncom védskeho obdobia sa z náboženstva podmaneného obyvatelstva, ktoré bolo pod vplyvom védskych tradícií vytvorila raná forma hinduistického náboženstva. Táto veľmi odlišná, dodnes pretrvávajúca náboženská tradícia rozdelila obyvateľstvo na kasty, ktoré boli menej početné, zato uzavretejšie ako varny. Dôležitý prvok hinduizmu predstavuje karma - viera, že ľudia sú potrestaní za to, čo vykonali v minulých životoch, i za to, vykonávajú v budúcnosti. Traja najdôležitejší hinduistický Bohovia sú: Brahma - stvoriteľ, Višnu - udržovatel, Šivá - ničiteľ, ktorí vládnu nad životom i smrťou.

Krišna je jedným z najobľúbenejších hinduistických bohov a jeho zobrazenia nájdeme po celej Indii. Krišna je prevtelením Boha Višnu. Bol neposlušným dieťaťom a keď vyrástol, stal sa náruživým milencom a víťazom nad zlom. V legendách sa spomína ako vášnivý človek.

Zdroj: History of the world, 1994 
Foto: adress

Islam

Islam je po kresťanstve druhým najväčším náboženstvom na svete. Ľudia, ktorí sa hlásia k islamskému náboženstvu sa nazývajú moslimovia. Na svete ich žije vyše 1.000.000.000, väčšina na Strednom Východe a v Afrike (teda na miestach, kde sa nedostáva do konfliktu s vplyvnými miestnymi náboženstvami).

Islam založil v 7. storočí nášho letopočtu prorok Mohamed v Arábii. Znamená to "podriadenie sa Božej vôli" a moslim je ten, "kto sa podriaďuje Božej vôli". Veria v jedného všemocného Boha (monoteizmus) - Alaha, stvoriteľa sveta. Moslimovia veria i v mnohých prorokov, ktorých Boh postupne posielal na zem - posledným a najväčším z nich je Mohamed (570 - 632), nazývaný "Pečať prorokov". Základné náboženské povinnosti moslima sa volajú "Päť stĺpov viery". Kto ich svedomito plní, bude po smrti spasený. Aj spoločenský a rodinný život moslimov usmerňujú predpisy a nariadenia.
Základnou jednotkou islamskej spoločnosti je rodina, v ktorej majú muž a žena presne rozdelené povinnosti - žena zodpovedá za vedenie domácnosti a výchovu detí, muž musí rodinu uživiť. Ďalej islam zakazuje piť alkoholické nápoje, jest bravčové mäso a hrať hazardné hry.
Pre moslimov je veľmi dôležité islamské právo, nazývané "šaríja", ktorého tvorcami boli prví islamskí učitelia. Svätou knihou islamu je korán (arabsky kur'án = "to, co má byt citované) a moslimovia veria, že sú v nom spísané Alahove slová presne tak, ako ich anjel Gabriel zvestoval Mohamedovi. Šaháda je islamské vyznanie viery, ktoré znie: "Nieto Boha okrem Alaha a Mohamed je Posol Boží".

MEŠITY
Miestom islamskej bohoslužby a modlitby je mešita. Pred vstupom do nej sa moslimovia vyzujú a umyjú si ruky, tvár a nohy. Pred modlitbou moslim vysloví úprimný sľub, že bude nábožný. Modlia sa celom obrátení k mestu Mekka - smer je v každej mešite vyznačený výklenkom v stene, ktorý sa volá mihráb. Moslimovia sa môžu modliť s výnimkou piatku, kedy sa schádzajú do mešity na sviatočnú bohoslužbu, aj mimo nej, na hocijakom čistom mieste.

Islam nemá ani kňazov ani inú cirkevnú organizáciu. Majú však svätých mužov a učiteľov. V mešitách sú sluhovia - muezíni, ktorí 5x za deň vystúpia na minarety, vysoké štíhle veže pri mešitách, odkiaľ zvolávajú moslimov na modlitbu.

MESTO MEKKA
Mekka je mesto na Arabskom polostrove, kde sa narodil Mohamed. Uprostred Mekky stojí svätý chrám Kaaba (Ka'ba), ku ktorému sa schádzajú moslimskí pútnici z celého sveta. "Pút do Mekky, nazývanú hadždž, sú veriaci povinní vykonať počas 12. mesiaca islamského kalendára. Každoročne sa tu schádzajú 2.000.000 moslimov, aby sa zúčastnili na obradoch, ku ktorým patrí aj 7x obísť Kaabu a pomodliť sa pri nej. Do steny tejto svätyne je zamurovaný posvätný čierny kameň, pravdepodobne úlomok meteoru.


Päť stĺpov viery:
 Niet iného Boha okrem Alaha a Mohamed je jeho prorokom
 Každý deň sa 5x pomodliť s tvárou obrátenou k svätému mestu Mekke
 Tí, ktorí si to môžu dovoliť, sú povinní každý rok zaplatiť daň v prospech chudobných
 Počas mesiaca ramadán dodržiavať pôst (môžu sa najesť po západe slnka)
 Vykonať aspoň raz za život pút do Mekky, ak je to možné

Islamské sviatky:
 Den hidžry - islamský nový rok
 Ramadán - posvätný mesiac, v ktorom sa moslim každý deň od svitu do mrku postí
 'Id al-fitr - sviatok na konci ramadána, zvaný aj Malý sviatok
 'Id al-adhá - Sviatok obetovania alebo Veľký sviatok. V tento deň obetujú pútnici zvieratá v údolí pri Mekke
 Lajlat al-kadr - spomienka na začiatok zjavenia Koránu
 Manlid an-nabi - spomienka na narodenie Mohameda. Počas oslavy sa konajú veľké ľudové festivaly (Egypt)

Ženy
Islamské právo a náboženstvo umožňovalo mužovi  mať aspoň štyri  ženy a úplnú nadvládu v manželstve. Ženy žili v oddelenej časti domu zvanej hárem.

Na grafe vidieť v ktorej časti sveta prevláda Islámske náboženstvo.

Literatúra:
- Všeobecná encyklopédia pre mladých, Mladé letá 2000
- History of the Word, 1994.
- Foto Ethnicity islam, Islam Fasion