Svätý Šarbel Machlúf (1828 – 1898) bol libanonský maronitský mních, kňaz a pustovník, známy svojím asketickým životom, mystickými zážitkami a zázrakmi, ktoré sa pripisujú jeho príhovoru. Narodil sa ako Jozef Anton Machlúf v dedine Békaa Kafra v Libanone. Už od detstva prejavoval hlbokú zbožnosť a túžbu po modlitbe. V roku 1851 vstúpil do Rádu libanonských maronitov, kde prijal meno Šarbel. Za kňaza bol vysvätený v roku 1859 a neskôr sa uchýlil do pustovne sv. Petra a Pavla v Annayi. Žil v úplnej samote, v modlitbe, pôste a manuálnej práci. Jeho cela mala len 6 m², jedol raz denne a spal len niekoľko hodín. Všetok čas venoval adorácii a rozjímaniu o Kristovom utrpenie. Zomrel 24. decembra 1898 počas adorácie pred Eucharistiou. Po smrti jeho telo nevykazovalo známky rozkladu a z jeho pozostatkov vytekala zvláštna olejnatá tekutina. Tisíce ľudí hlásili zázračné uzdravenia po modlitbe pri jeho hrobe alebo použití „oleja sv. Šarbela“. Blahorečený bol v roku 1965 a svätorečený v roku 1977 pápežom Pavlom VI. Jeho sviatok sa slávi 24. júla v rímskom kalendári. K sv. Šarbelovi sa modlia veriaci po celom svete – kresťania, moslimovia, hinduisti aj ateisti. Je patrónom Libanonu a symbolom duchovnej obnovy a uzdravenia. Jeho život je dôkazom, že ticho, pokora a modlitba môžu mať obrovskú duchovnú silu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára