Človek túži po naplnenom živote: chce byť šťastný, Kľúčom k získaniu šťastia je naučiť sa dávať. Človek musí najprv dať, rozdať, mať z toho radosť a Boh to potom vráti mnohonásobne viac. Musíme sa naučiť dávať bez očakávania toho, že niečo dostaneme. Naučiť sa mať radosť už z dávania. Skús vysvetliť výrok Alberta Einsteina "Jedna osoba nemôže zmeniť celý svet, ale ty môžeš zmeniť celý svet jednej osoby"!
streda 4. apríla 2018
nedeľa 18. marca 2018
Päť ciest medzi človekom a Bohom
Boh hovorí k človeku cez Sväté Písmo, teda Bibliu. Tiež cez stvorené veci. Boh sa ozýva v človeku prostredníctvom svedomia. Človek komunikuje s Bohom dvoma spôsobmi: modlitbou a prostredníctvom sviatostí. Cestou Božej reči prostredníctvom vesmíru a prírody. Svedomie je posledným činiteľom ľudského konania. Preto človek, ktorý nikdy nepočul nič o Bohu, mal by sa riadiť svedomím. Zostávajú tri cesty: Biblia, modlitba, sviatosti.
nedeľa 4. marca 2018
Ježiš vyháňa predavačov a peňazomencov z chrámu.
V úryvku z Jánovho evanjeliá Ježiš vyháňa ľudí z chrámu. "V chráme našiel predavačov dobytka, oviec
a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov
bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom
rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal:
„Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si
spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“" (Jn 2, 14-17) Situácia ktorá je v tomto úryvku sa ťažko chápe. My sa domnievame, že sa Bohu musia páčiť kostoly naplnené do prasknutia ľuďmi. Bývame nadšení, keď vidíme mohutné zástupy veriacich na pútnych miestach Slovenska i v zahraničí. Prežívame podobnú eufóriu, akú prežívali každoročne Židia, keď sa v období významných sviatkov zhromažďoval takmer celý národ v Jeruzalemskom chráme. Pre nás je to vzrušujúce vidieť také množstvo ľudí, ktorí sa hlásia k viere. V evanjeliu vidíme, že Ježiša nenadchýna množstvo ľudí, lebo on vidí do sŕdc a vie ako sa kto chová mimo sviatkov a mimo chrámu. V úryvku v Jánovom evanjeliu čítame, že Ježiš ľudí z chrámu vyháňa. V celom úryvku ho však nevidíme, žeby ľudí do chrámu naháňal, ako to zvykli robiť naši otcovia a matky a zvykneme to po nich opakovať aj my a nazývame to náboženskou výchovou. Pred Bohom nemá cenu to, čo sa nedáva z presvedčenia a z lásky.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)