Je bludná náuka pomenovaná podľa Pelágia (360 - 420),
ktorý odmietal učenie o dedičnom hriechu a takisto neprijímal, že utrpenie a
smrť sú následkom dedičného hriechu. Pelágius pokladal slobodu človeka za samostatnú
autonómiu, ktorá je schopná bez Božej pomoci, sama zo seba, dodržiavať Božie
zákony. Podla názoru Pelágia človek je schopný urobiť prvý a základný krok
smerom k spáse vďaka vlastnému úsiliu, nezávisle od Božej milosti.
Pri Eucharistii sa dejú dva zázraky:
zázrak, ktorý učiní z chleba a vína Kristovo telo a krv; zázrak, ktorý z nás
učiní „,Bohu milú živú obetu, ktorý nás spojí s Kristovou obetou nielen ako
divákov, ale ako účinkujúcich. Počas ofertória sme obetovali chlieb a víno,
ktoré pre Boha nemali zjavne ani hodnotu, ani význam samy osebe. Počas
konsekrácie Kristus zavedie hodnotu, ktorú ja nemôžem vložiť do svojej obety. V
tejto chvíli sa chlieb a víno stanú telom a krvou Krista, ktorý sa vydáva na
smrť v najvyššom akte lásky k Otcovi.
Človek by nemal byť zbavení zodpovednosti len preto, že sme sa rozhodli mu odpustiť. Napríklad manželke môže byť odpustene, že priviedla rodinu do finančných ťažkostí, ale mala by stále byť zodpovedná za splácanie dlhu. Manželovi môže byť odpustene, že rozbil manželstvo svojou neverou, ale stále musí platiť žene alimenty na deti. Odpustenie neodstraňuje zodpovednosť. Nie je správne vyžadovať nápravu. Vyžadovanie zodpovednosti je často tou najviac láskyplnou pomocou, pretože môže viest k pokániu.
