Dejiny ateizmu

Pri ateizme predkresťanskom a mimokresťanskom ide o otázku, či je v kultúrach pozorovaťeľný pozitívny a radikálny ateizmus. Pre oblasť juhoázijských kultúr chýbajú spoľahlivé monografie, nefalšované európskym uhlom pohľadu-tu v tomto prípade nemôže byť o radikálnom ateizme reč. V grécko-rímskej antike je ateizmus hodnotený z nábožensko-politického hľadiska, úplné popieranie Boha nemožno však preukázať. V dejinách izraela nie je preukázaťeľný pozitývny ateizmus. Bezbožník v žalmoch nie je ten, kto popiera existenciu Jahveho, ale sa nestará o neho a jeho príkazy. Ateizmus kresťanov počas rímskej ríše pozostával z toho, že si neuctievali oficiálnych Bohov rímskej ríše, ale vzhľadom na pravého Boha ateistami nie sú - Justín. Novoveký európsky ateizmus je spojený s radikálnou kritikou náboženstva a rozvinul sa v troch typoch

1) radikálny ateizmus s kategoricko-doktinálnou argumentáciou vzišiel u materialistov francúzskeho osvietenstva.

2) racionalisticko-empirický typ skeptického ladenia

3) humanisticko-emancipačný typ

Ateizmus, teda odmietanie viery v existenciu bohov alebo božstiev, má dlhú a pestrú históriu. Tu je stručný prehľad:

 

Staroveké obdobie: Ateistické myšlienky sa objavili už v starovekom Grécku a Indii. Filozofi ako Demokritos a Epikúros v 5. storočí pred naším letopočtom argumentovali v prospech materializmu, ktorý odmieta existenciu božských bytostí.

 

Stredovek: V stredoveku bolo ateizmus zriedkavý a často prenasledovaný. V tomto období dominovala náboženská ortodoxia, a tí, ktorí spochybňovali existenciu boha, boli často označovaní za heretikov.

 

Osvietenstvo: V 18. storočí, počas obdobia osvietenstva, sa ateizmus stal viac rozšíreným. Filozofi ako David Hume a Immanuel Kant, hoci neboli ateisti, spochybňovali tradičné dôkazy o existencii boha, čím podporovali sekularizmus a skepticizmus.

 

Moderná doba: V 19. a 20. storočí sa ateizmus stal významnejším hnutím, najmä vďaka vedeckým objavom a filozofickým prácam. Charles Darwin a jeho teória evolúcie mali veľký vplyv na rozšírenie ateistických myšlienok.

 

Súčasnosť: Dnes je ateizmus rozšírený po celom svete a existuje mnoho organizácií a hnutí, ktoré podporujú sekularizmus a vedecký skepticizmus. Ateizmus je často spájaný s humanizmom a obhajobou ľudských práv.

Zdroj: moje poznámky

Slobodomurári

Historický pôvod slobodomurárstva sa doposial nepodarilo dosiahnút. Jednou z hlavných príčin je sama povaha čo najprísnejšieho tajomstva, ktorým sa vždy zahalovali slobodomurárske lóže. V roku 1717 sa spojili štyri anglické slobodomurárske lóže a utvorili prvú Veľkú lóžu na čele s velmajstrom Antonom Sayerom. Tento rok sa považuje v bežnej literatúre za počiatok novodobého slobodomurárstva. Ale už sám fakt, že tú Velkú lóžu vytvorili štyri predtým jestvujúce lóže - boli to lóža sv. Pavla so sídlom v hoteli Hus, Lóža hotela Koruna, Lóža hotela Jablko a Lóža taverny U Romana - jasne dokazuje, že išlo iba o nový typ organizácie, nie o skutocný pociatok lóžových združení. Najstaršie zachované konštitúcie slobodných murárov dokumentujú ich prísne náboženské založenie. Slobodomurárske zoskupenia vznikali preto, lebo ked boli murári v spolocenstve lahšie sa im zohánala práca. Vyberali si ich iniciatory stavieb, teda v staroveku cisári a králi, potom aj pápeži, biskupi a hlavne opáti, ktorí zasväcovali svojich mníchov do stavebného umenia a casto si ich brali so sebou pri otváraní nových kláštorov.  Ako som už vyšie spomínal po spojení štyroch anglických lóží sa zmenil spolok murárov z krestanských tradícií na slobodu vyznania. Ich náboženstvo

pozostáva v tom, aby boli dobrými a lojálnymi mužmi. Túto základnú konštitúciu (ústavu) skomponoval Dr. James Anderson v roku 1722.

Hlavné symboli Slobodomurárov sú: tri trojuholníky, kružidlo a uhlomer.

Medzi známych slobodomurárov sa radia Dr. Eduard Beneš, Dr. Štefan Osuský, Milan Rastislav Štefánik,

Alois Rašín, T.G.Masaryk.

Foto:http://www.aktuality.sk/fotogaleria/130977/zahadni-slobodomurari-zalozili-velku-lozu-slovenska

Zdroj: Milan S. Ďurica, Slobodní murári včera a dnes, Lúč 2007.

Recenzia: Evanjelium podľa JUDÁŠA

 
Evanjelium podľa Judáša je výsledkom úzkej spolupráce medzi rozprávačom príbehu a učencom. Nezvyčajné partnerstvo medzi Jeffreym Archerom a Francisom J. Moloneym sa vytvorilo po tom, keď sa Archer obrátil na kardinála Carla Mariu Martiniho a požiadal ho o radu, kto by ho mohol sprevádzať v tomto náročnom projekte. Spomedzi mnohých absolventov pontifikálneho biblického ústavu vybral kardinál Martini profesora Francisca J. Moloneyho, ktorý zavŕšil štúdiá v tomto ústave v roku 1972 a svoje doktorandské štúdium dokončil v Oxforde roku 1975. Išlo o odvážny a zároveň jednoduchý projekt. Archer chcel napísať príbeh pre čitateľov dvatsiateho prvého storočia, zatiaľ čo Moloney mal ručiť za to, že jeho výsledok bude dôveryhodný pre kresťana alebo žida žijúceho v prvom storočí či sa to podarilo autorovi to musia posúdiť čittelia sami.
Na 109 stranách sa odohráva príbeh Ježiša z Nazaretu a učeníka Judáša Iškariotského. Kniha je napísaná výhradne z citácií Starého a Nového zákona. Zaujímavé čítanie jednoduché a ľahko pochopiteľné. Odporúčam prečítať.
Jeffrey Archer je autorom medzinárodných kníh ako npr. Kane and Abel, The Prodigal Daughter.... . Vzdelanie získal v Oxforde je bývalým členom parlamentu s manželkou Mary má dvoch synov.
Profesor Moloney je tridsať rokov vedúcou postavou v rímsko-katolíckej teologickej tradícii. Posledných osemnásť rokov ko člen Medzinárodnej teologickej komisie Svätej stolice je v úzkom kontakte so svojim predsedom kardinálom Jozefom Ratzingerom, terajším pápežom Benediktom XVI. Je autorom mnohých štúdií o Novom zákone a jeho svete. V súčasnosti je hlavným predstaveným v rímsko-katolíckej náboženskej kongregácii Saleziáni Dona Bosca.