Otto Školuda

Narodil sa 2. septembra 1926 v Špačinciach, avšak detstvo prežil v Cíferi. Kňazom sa stal 18. októbra 1951. Kaplánom bol najskôr júna 1952 v Krakovanoch a potom 6 rokov v Bratislave - Novom meste (Blumentáli). Ďalší rok bol v Holíči a od júla 1959 už kaplánuje v našich Zlatých Moravciach. Bol tu dva roky. Zo Zlatých Moraviec odišiel do Trnavy kde pôsobil ako kaplán. Až po roku sa stal správcom farnosti v Horných Orešanoch. Od roku 1964 bol desať rokov v Ludaniciach a ďalších deväť rokov vo Veľkých Levároch. V roku 1983 už nastúpil na posledné miesto do Trstína ako farár. Tam sa v roku 1991 zaslúžil o postavenie katolíckeho domu s názvom Ambroziánum, na počesť tamojšieho veľkého rodáka, Mons. ThDr. Ambróza Lazíka. Po 14 rokoch vedenia tejto farnosti dňa 15. augusta 1997 odchádza na večnosť a dal sa pochovať na cintorín v Cíferi. 

Mons. Viliam Fegyveres

Narodil sa 1. novembra 1883 v Komárne na sviatok Všetkých Svätých. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1907. Od tohto roku kaplánoval na viacerých miestach Banskobystrickej diecézy. Vrútky, Handlová, Veľké Pole, Nitrianske Pravno. V roku 1915 sa stáva tzv. feldkuraátom, čiže vojenským duchovným. V tejto službe pôsobil 4 roky. V roku 1919 sa stáva správcom farnosti a po roku aj farárom vo Veľkom Poli. V roku 1921 administroval v Šimovanoch a po roku tam bol menovaný za farára. Od roku 1925 bol farárom v Handlovej, kde sa po štaroch rokoch stáva dekanom. Od roku 1940 pôsobil na svojom poslednom mieste a to v Kremnici, kde bol za všetky snahy a dobrá v roku 1942 odmenený titulom pápežský komorník, čiže Monsignor. Tam pôsobil celkom 17 rokov. 

Bol vyššej mohutnej postavy. Nebol namyslený, vždy dobrosrdečný, veselý.

Mons. Viliam Fegyveres prišiel do Handlovej - vtedy z jednej najväčších farností Banskobystrickej diecézy. V Handlovej zriadil na hornom konci kultúrny dom. Zaujímal sa o prírodné a technické aktuality a rád čítaval časopisy tohto zamerania. Mal obľubu v stavbe cirkevných budov. V Handlovej vystaval budovu pre 6-triednu školu s bytmi pre učiteľov. Do Handlovej usadil rehoľníkov palotínov, ktorí prevzali duchovnú správu na hornom konci a vystavali kostol. Mal veľké porozumenie pre chorých, trpiacich a chudobných. Nejednému biednemu pomohol a zachránil ho od zúfalstva. Za vojny vyslobodil kňazov, ktorým hrozilo zastrelenie. Svoje kňazské príjmy rozdal na dobré ciele, alebo rozpožičal núdznym. Mnohí to však zneužili a rozpožičané nevrátili. Bol dokonca starostom v Handlovej, v ktorej funkcii požíval dôveru aj iných národností, aj politických strán. V staršom veku veľa trpel ako diabetik. S pribúdajúcim vekom sa rozhodol ísť na zaslúžený odpočinok do Zlatých Moraviec, ku svojej rodine. Tu už po niekoľkých mesiacoch 12. februára 1958 v nedožitých 75 rokoch života aj zomiera. Dňa 15. februára v roku 1958 na miestnom cintoríne ho pochoval biskup Mons. Ambróz Lazík.  

Zostavil: Mgr. Lukáš Ložek, coop Zlaté Moravce 

Emil Scheimer

Narodil sa 31. decembra 1923 v Banskej Hodruši dnes Hodruša Hámre. Bol z rodiny siedmych chlapcov. Otec pracoval ako baník a matka bola školníčkou a upratovačkou kostola. Do ľudovej školy chodil sedem rokov v rodnej Hodruši. Potom nastúpil na Gymnázium do Banskej Štiavnici. Na Gymnázium chodil každý deň pešo, cez zimu využil aj doma vyrobené lyže. Bol to obdivuhodný výkon keď do školy to mal cez 10 km. Od roku 1945 študoval teológiu v Bratislave. Počas štúdia mu zomrela matka. Za kňaza bol vysvätený 6. mája 1950 biskupom Ambrózom Lazíkom. Emil bol spolužiakom Štefana Šaturu. Odmietol vstúpiť do vzniknutej organizácie vlasteneckých kňazov, a preto bol poslaný do vojenského pracovného tábora. Tri a pol roka pracoval na rôznych prácach v Českej Mimoni, v Miloviciach. Sám vravel: "Len s dobrou mysľou a Božou pomocou sa to dalo prežiť." V rokoch 1954 - 1957 bol kaplánom v Banskej Štiavnici. Osobne sa podieľal na oprave miestnej kalvárie, ktorú mal mimoriadne rád. Bol kaplánom aj v Zlatých Moravciach avšak iba na štyri mesiace. Neskôr sa stáva správcom farnosti v Jedľových Kostoľanoch tu pôsobí dva a pol roka. A vo Veľkom Záluží pôsobil necelé dva roky. 14. marca 1962 nastupuje na posledné miesto, za správcu farnosti v Topoľčiankach. Napriek nepriazni štátu mal zásluhu na každoročnej topoľčianskej púti. Prekonával ťažkosti, ktoré rok pripravili vtedajší funkcionári. Zveľaďoval a udržiaval toto známe pútnické miesto, kde v dňoch púte príde niekoľko tisíc veriacich z celého Slovenska. V roku 1971 sa stal asesorom, v roku 1974 dekanom. Každoročne brával zlatomoravské sestričky na výlet autobusom. Počas horúcich dní im zvykol priniesť zmrzlinu, ktorej sa vždy sestričky potešili. Po roku 1989 zaviedol v predvečer Škapuliarskej púte sviečkový sprievod, ktorý sa koná po sobotnej omši od kostola do kaštieľa. Až v roku 1999 bol menovaný za farára. Pán kanoník Emil Scheimer bol správcom farnosti v Topoľčiankach do 1. augusta 2004 t.j. 42 rokov. Zomrel 4. februára 2007 v zlatomoravskej nemocnici. Pochovaný je v Topoľčiankach.

Zostavil: Mgr. Lukáš Ložek, coop Zlaté Moravce