Dňa 12. marca 1939 sa uskutočnila korunovácia novozvoleného pápeža Pia XII.[1] Na tejto korunovácii sa zúčastnila aj česko-slovenská delegácia vedená ministrom poľnohospodárstva Ladislavom Feierabend, ktorý zastupoval prezidenta Emila Háchu. Delegácia mala svoju osobitnú slovenskú časť, o vyslaní a zložení ktorej rozhodla slovenská autonómna vláda. Tvorili ju minister školstva v autonómnej vláde Jozef Sivák a Ján Kaššovic odborový prednosta ministerstva vnútra, ktorého mu pridelili ako tajomníka.[2] Význam celej udalosti zdôrazňuje fakt, že Pius XII. bol prvým pápežom, korunovaným po podpísaní Lateránskych zmlúv s Talianskom, a to nielen ako duchovná autorita ale aj ako hlava suverénneho štátu Vatikán. Novozvolený pápež prijal na audiencií Jozefa Siváka dňa 14. marca 1939. Jozef Sivák počas audiencie poukázal na „...historické chvíle, ktoré Slovensko práve prežíva, a pripomenúc tisícročnú osvedčenú vernosť a oddanosť Slovákov vo viere a prítulnosti k Apoštolskej stolici, prosil som Sv. Otca, aby požehnal slovenský národ na prahu jeho nového slobodného života, ktorý práve v tejto hodine nastupuje. Sv. Otec odpovedal, prízvukujúc odovzdanosť do vôle Božej a neochvejnú dôveru v Boha, udelil apoštolské požehnanie a požehnal osobitne Slovensko...“[3] Neskôr pápež Pius XII. ako prvý pápež v dejinách pozdravil Slovákov slovenským pozdravom: „Pochválen buď Ježiš Kristus! Nech Boh žehná a opatruje slovenský národ!“[4] [1] Porov. FRANZEN, A.: Malé církevní dějiny. Praha : Zvon, 1995, s. 269.
[2] SIVÁK, J.: Z mojich pamätí. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2003, s. 325.
[3] SIVÁK, J.: Z mojich pamätí. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2003, s. 327.
[4] Pôvodcom myšlienky, aby pápež prehovoril po slovensky, bol K. Sidor. Vec sa podarila realizovať vďaka pochopeniu generála Jezuitov Vladimíra Ledochowského. Slovenskú vetu naučil pápeža Pia XII. slovenský jezuitský bohoslovec Ján Dieška. SIDOR, K.: Šesť rokov pri Vatikáne. Scranton : Obrana Press, 1947, s. 15-18, 39-42.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára