Manželstvo

Muž a žena po sobáši nie sú už dvaja, ale sú jedno telo. Rozdeliť sa po takom spojení znamená zabiť sa, vykrvácať. Na zachovanie manželského spojenia nejestvuje iný spájajúci prúd než láska. Avšak láska vychádzajúca z Božej lásky, ktorá prevyšuje prirodzené záležitosti i ľudskú náladu. Ak hľadím na svoj život, môžem povedať, že manželstvo je vydarené podľa tej miery, v akej túto lásku uskutočňuje. Predovšetkým v tom tkvie jeho hodnota, nie v bankových kontách, v blahobyte, v úspechu ani v našom príťažlivom a príjemnom zovňajšku. Manželstvo sa stáva hrobom lásky, ak po vyčerpaní fyzickej príťažlivosti, ktorú sme si zamenili s láskou, nieto ducha, ktorý by ho oživoval. Každým dňom sa mať radšej. Nepristavovať sa pri chybách, nehľadieť na krivdy, stále odpúšťať a zakaždým sa navracať k láske... Život je potom radosťou. Kým ľahostajnosť, egoizmus, načo sú dobré? Slúžia len pre peklo na zemi. Manželia, ktorí strácajú čas neláskou, sú ako dve bytosti, ktoré strácajú čas umieraním. Ale ak sa milujú, vstupuje medzi nich Boh. A to je spôsob, aby sa ich dom stal domom šťastia aj napriek tým najvážnejším skúškam.