Pergamen

De bellis macedonicis

Pergamen sa vyrába z koží zvierat, upravených na hladké, tenké, trvácne blany schopné udžať atrament. Podľa starobylej legendy, prvý kto zaviedol používanie pergamenu bol pergamský kráľ Eumen II. v 2. storočí pred Kristom, aby pokryl potrebu spisového materiálu potom, čo mu egyptský kráľ zastavil dodávky papyrusu, aby nevibudoval knižnicu, ktorá by mohla zatieniť slávu jeho knižnice v Alexandrii. Názov pergamen naznačuje, že Pergamo bolo najznámejším centrom jeho produkcie, aj keď používanie pergamenu bolo omnoho staršou záležitosťou. Rimania pre tento material používali názov membrana. Termín pergamen sa vl atinčine nevyskytoval až do 4. storočia. V stredoveku sa na označenie pergamenu najčastejšie používalo slovo charta, ktorým sa pôvodne označoval list papyrusu. Výhody oproti papyrusu nepodliehal skaze a na pergamen sa dalo písať z obydvoch strán. Najstaršími zachovanými pergamenmi sú: egyptský zvitok dvadsiatej prvej dynastie z konca 2. tisícročia pred Kristom a egyptský pergamenový fragment z roku 1000 pred Kristom, ktorý obsahuje právne nariadeniedvadsiatej prvej dynastie napísané ieratickým hieroglifickým písmom. Najstarší grécky pergamen pochádza z 2. - 3. storočia pred Kristom z Dura Europos a najstarší latinský fragment pochádza zo začiatku 2. storočia, našiel sa v Egypte a obsahuje úryvok z De bellis macedonicis.