Štefan Boleslav Roman.

Priemyslový podnikateľ, politik, organizátor slovenského života v zahraničí. Pochádzal z Veľkého Ruskova na východnom Slovensku, kde sa narodil 17. apríla 1921 v roľníckej rodine. Od detstva bol hlboko veriacim gréckokatolíckym kresťanom. Náboženské zásady poznačovali celý jeho život.
Roku 1937 ako 16-ročný prišiel do Kanady za svojím starším bratom. Prvé roky pracoval na farme a študoval angličtinu, aby mohol dokončiť doma započaté štúdia. Jeho univerzitou sa stal život. Absolvoval ju úspešne. Roman sa výborne prispôsobil kanadskej mentalite a kanadskému životu vôbec. V rokoch 1941 - 1942 slúžil v kanadskej armáde. Po prepustení pracoval v kanadskom priemysle. Zároveň sa začal angažovať aj v slovenskom spolkovom živote. Už ako mladý funkcionár Kanadskej slovenskej ligy navrhoval poslať rezolúciu Kanaďanov slovenského pôvodu Konferencii o svetovej bezpečnosti v San Franciscu. V rezolúcii žiadali priznať slovenskému národu plnú nezávislosť, alebo mu dať možnosť pod dozorom Spojených národov slobodne rozhodnúť, či Slováci chcú byť samostatní alebo či chcú tvoriť samosprávnu súčasť Česko-Slovenska.
Tuto rezolúciu poslali 11. mája 1945. Roman, ktorý pritom hral významnú rolu, mal vtedy iba 24 rokov! V septembri 1945 sa Kanadská slovenská liga pod vedením Štefana Romana obrátila na Medzinárodnú radu zahraničných ministrov v San Francaiscu so žiadosťou, aby Slovensko mohlo mať samostatnosť, aby tam prestala vláda teroru a aby na Slovensku boli slobodné voľby poddozorom víťazných mocností. Týmito akciami kanadskí Slováci spravili, čo v danej situácii spraviť mohli. Od tejto chvíle sa Štefan Roman neprestal zaujímať o osud Slovákov. Bol to jeho národ, ktorý chcel mať slobodný a rovnoprávny.
Zároveň veľmi premyslene a cieľavedome budoval aj svoj podnik, aby bol nezávislým pánom. Vedel, že v západnom kapitalistickom svete bude voľačo znamenať len vtedy, keď dokáže úspechy. Jeho odborom nebola intelektuálna práca, ale podnikanie na poli hospodárskom. Tu videl svoje šance a povedal si, tu sa musím presadiť. Mal pritom kus šťastia, ale nadovšetko punc geniality a odvahy nebáť sa života a prekážok na ceste k úspechu. Tak vybudoval veľký banskopriemyslový podnik Denison Mines a viacero asociovaných spoločností, ktoré za niekoľko rokov reprezentovali už obrovský kapitál. Zároveň včas vytušil význam uránu a presadil sa za kratky čas ako majiteľ nyjväčších uránových baní na Západe. S kapitálovou istotou a úspešným podnikateľským profilom mohol sa potom predstaviť aj svetu. A urobiť čosi mimoriadne aj pre svoj národ.
Jeho cieľom bolo zjednotiť slovenský zahraničný odboj. Ako úspešný priemyslový podniateľ kontaktoval sa s kanadskými a americkými politikmi a nadviazal styky aj s Vatikánom, lebo ho trápilo kruté náboženské prenasledovanie na Slovensku, najmä osud grékokatolickej cirkvi. Ako člen kanadskej delegácie navštívil Sovietsky zväz, kde sa stretol s Chruščovom a bol aj na konferencii NATO v Paríži.
Korunou Romanových politických snáh bolo založenie Svetového kongresu Slovákov v New Yorku roku 1970.

Svetový kongres Slovákov, jeho idea, jeho ciele, jeho práca, jeho význam, aj jeho nedostatky nájdu raz svojho historika. Lebo kongres tvorí veľkú a krásnu kapitolu v dejinách zahraničných Slovákov.
Štefan Boleslav Roman zomrel 23. marca 1988 na svojej farme v Unionville pri Toronte. Zostala po ňom trvalá pamiatka, nielen legenda slovenského "uránového kráľa", ale aj reálneho vizionára, ktorý roku 1986 pri preberaní európskej ceny Karola IV. povedal: "Môžeme si byť istý, že okovy, ktoré dnes zvierajú národy strednej Európy, budú jedného dňa zlomené".