Smrť don Calossu bola veľkou pohromou pre Janka. Bez
prestania oplakával zomrelého dobrodincu. Ak bdel, myslel ne neho. Ak spal,
sníval o ňom. Jeho smútok zväčšovalo smútočné vyzváňanie, ktoré sa
rozliehalo z veže na vežu za pápeža Pia VIII., ktorý zomrel 31. decembra.
Všetko sa vyvíjalo tak, že matka Margita sa začala obávať o jeho zdravie
a poslala ho na čas do Capriglia. Dobrota Božia nenechala ho bez útechy.
Don Bosca napísal vo svojich Pamätiach: „Mal som vtedy sen, v ktorom mi
bolo prísne vytýkané, že som skladal svoju dôveru v ľudí a nie v dobrotu
Otca Nebeského.“
Spomienka na don Calossu ostala v jeho srdci navždy
živou. Napísal o tom: „Vždy som sa modlil a kým budem žiť, nezabudnem
každé ráno sa pomodliť za svojho veľkého dobrodincu.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára