Bdejte a buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.

Všetky dobré príbehy majú niekoľko spoločných znakov - príťažlivý, krásny začiatok ("kde bolo, tam bolo"), potom sa v nejakej podobe objaví zlo a bojuje proti dobru. Napokon je zlo zničené a "všetci žili šťastne, kým nepomreli". Je to naozaj tak aj v tomto prípade?

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.

Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.

Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“

Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“

Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má.

Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými.

Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú.

Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“

O akom kráľovstve to hovorí Pán Ježiš? „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo." Aké "dobrodružstvá" sa začnú, keď dostaneme kráľovstvo, ktoré nám pôvodne bolo určené? „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má." Adam a Eva a všetci ich synovia a dcéry boli stvorení, aby vládli na zemi - aby skúmali, objavovali, tvorili a robili všetko to, čo vidíte robiť ľuďí, keď sú najšťastnejší. To je naše určenie. Ak by sme mali k dispozícii len oblaky a harfy, naše možnosti by boli značne obmedzené. No máme pred sebou celý vesmír - to je úžasné! Kristus nežartuje, keď hovorí, že zaujme kráľovstvo, ktoré je pre nás pripravené a že s ním budeme naveky vládnuť. Zaujmeme miesto, pre ktoré sme boli jedinečne stvorení a budeme vládnuť tak, ako on - to znamená tvorivo a s mocou. 

A však nemôžeme zabudnúť ani natých, ktorí nebudú bdieť, alebo si povedia Môj pán voľajako nejde ... toho postihne zákonitý trest. 

Veľmi zaujímavá je posledná veta s Evanjelia: Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.