Narodil sa 25.
mája 1887 a zomrel 23. septembra 1968. Páter Pio sa obcianskym menom volal
Francesco Forgione. Od detstva sa u Francesca prejavoval záujem o duchovný
život. Zjavila sa mu Panna Mária a mal viaceré mystické zážitky. Pocítil v sebe
tiež povolánie ku kňazstvu. Keď mal šestnásť rokov, vstúpil ku kapucínom do
noviciátu. Tu prijal rehoľné meno Pius, čo v preklade znamená zbožný. V
seminári mal vážne zdravotné problémy s pľúcami a zažívaním. V bohosloveckých
štúdiách musel preto pokračovať doma, kde sa mu jeho zdravotný stav trochu
zlepšil. V Pietrelcine zostal celých sedem rokov. Študoval, postil sa, trpel.
Tu obdržal dišpenz, aby mohol byť 10. augusta 1910 vo veku len 23 rokov
vysvätený za kňaza. Asi mesiac nato, 7. septembra, sa Pio modlil v chatrči
zhotovenej z trstiny, ktorú si postavil na rodičovskej roli. Tu sa mu zjavili
Ježiš Kristus a Panna Mária a Piovo telo poznačili rany Pána Ježiša. Stigmy
spôsobovali Piovi veľkú bolesť a vyvolávali v ňom zmätok. Modlil sa len za to,
aby rany boli neviditeľné, a Pán ho na ten čas vyslyšal. Počas prvej svetovej
vojny povolali Pia do armády, ale zdravotne bol na tom stále biedne.
Niekoľkokrát dostal zdravotnú dovolenku, ale napokon ho definitívne prepustili.
Potom prechádzal Pio z jedného kláštora do druhého a medzitým sa vracal domov,
pretože v každom z nich krátko po príchode vážne ochorel. O Pátrovi Piovi bolo známe, že sa rozprával s
anjelmi strážcami a mal dar byť zároveň na dvoch miestach (tzv. bilokácia).
Viedol tiež fyzický boj s démonmi, v ktorom často utŕžil modriny. Mal veľký dar spovedať ľudí. Pozri aj iné články o Pátrovi Piovi:
Páter Pio
Francesco Forgione
Páter Pio o modlitbe
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára