Mojžiš poznal pravého Boha, poznal i jeho meno EL-mocný, opytuje sa však na meno asi preto, lebo žil predtým aj sám v Egypte a má prísť k ľudu, čo v Egypte pozná mnoho egyptských bohov. Aj faraón sa bude vypytovať na meno Boha, ktorý Mojžišovi zveril úlohu vyslobodiť Izraelitov z Egyptskej krajiny. Meno Boh je všobecné, najmä keď myslíme, že v Egypte uctievali všeliakych bohov, bolo teda treba vedieť meno Izraelitom vlastného Boha, a to také, ktoré vystihuje jeho podstatu, najvlastnejší prívlastok. Podľa predstavy tamojších ľudí každá krajina a národ má svojho vlastného Boha, a to také, ktoré vystihuje jeho podstatu.
Boh vypočul Mojžišovu požiadavku a oznámi mu svoje meno. Toto rozprávanie, jedno najpodstatnejších v Starom zákone, stavia nás pred dva problémy: prvý - filologický, ktorý sa týka etymológie mena "Jahve" a druhý exegeticko-teologický. Vysvetliť Božie meno Jahve je problém, ktorý sa dodnes nepodarilo uspokojivo vyriešiť. Najprijateľnejšia mienka hovorí, že tu treba vidieť hebrejské sloveso "hayah" (byť, jestvovať). Niektorí bádatelia v ňom vidia príčinnú formu tohto slovesa "dať bytie, priviesť k jestvovaniu". Pod spoluhláskovým tatragram YHWH židovskí masoreti neskôr dopisáli samohlásky iného Božieho mena "Adonaj", aby čitatelia upozornili, že tam kde je Jahve, má z úcty k Božiemu čítať Adonaj, čo prekladáme do slovenčiny "Pán". Meno Jehova, ktoré vzniká spojením tetragramu s masoretskými samohláskovými znakmi, teda vôbec neexistuje a nemá svoj tvar ničím odôvodnený.
Súvisiace články:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára