Názov stoicizmus pochádza z gréckeho slova "stoa", čo znamená sieň zo stĺpov. Je to sieň, kde sa stoici vyučovali a prezentovali svoje úvahy a názory. Stoici tvrdili, že filozofia je jednota logiky, fyziky a etiky. Stoická etika učí žiť podľa hesla: "Ži v súlade s prírodou a prírodným usporiadaním". Rozlišujeme tri obdobia:
1.Starší stoicizmus (Zenón z Kitia, Kleantes, Chrysippos)
2.Stredný stoicizmus (Panaitios, Poseidonios)
3.Rímsky stoicizmus (Seneca, Epiktetos, Marcus Aurelius)
Svet je podľa stoikov homogény,
jednotný a v jeho vnútornom dynamizme sa prejavuje imanentný božský princíp,
totožný s večerným kozmickým zákonom. Ideálny človek žije v súlade s prírodou a
koná v zhode so zákonmi kozmu. To sa deje vtedy, keď človek rozozná vlastné
prirodzené od cudzieho neprirodzeného. Kto to rozpozná je filozofom:
"Výchova filozofa spočíva v poznaní, čo je nám vlastné a čo je nám cudzie.
Podľa stoikov človek koná morálne
vtedy, ak koná "podľa prírody", ak jeho konanie zodpovedá ľudskej
prirodzenosti, ktorá je mikroštruktúrou prírody. Človek žije harmonicky vtedy,
ak žije žije v harmónii s pravidlami sveta. Múdry je ten kto tieto pravidlá
objavuje alebo poznáva prostredníctvom iných ľudí. Šťastie podľa stoikov
spočíva v rozpoznaní prirodzenosti vecí. Šťastný je ten, kto rozpozná, čo je
neprirodzené a čo je prirodzené, koná podľa svojej prirodzenosti a vyhýba sa
všetkému, čo odporuje prírode. Podľa stoikov človek ktorý sa prispôsobý zákonom
prírody, o to viac sa priblíži ideálu človeka.
Vynárajú sa niektoré otázky.
Soticizmus je akoby závislý na prírode a príklad prírody spočíva i pre človeka.
Kde však je stvoriteľ? Ten ktorý tvorí túto prírodu? Nemá byť základ u neho a
nie v prírode? Osobne si myslím, že človek sa má priblížiť k zdroju a tvorcovi
sveta tam je šťastie a rovnováha i ideál človeka.
