Stoicizmus

    Názov stoicizmus pochádza z gréckeho slova "stoa", čo znamená sieň zo stĺpov. Je to sieň, kde sa stoici vyučovali a prezentovali svoje úvahy a názory. Stoici tvrdili, že filozofia je jednota logiky, fyziky a etiky. Stoická etika učí žiť podľa hesla: "Ži v súlade s prírodou a prírodným usporiadaním". Rozlišujeme tri obdobia: 

1.Starší stoicizmus (Zenón z Kitia, Kleantes, Chrysippos)

2.Stredný stoicizmus (Panaitios, Poseidonios)

3.Rímsky stoicizmus (Seneca, Epiktetos, Marcus Aurelius)   

Svet je podľa stoikov homogény, jednotný a v jeho vnútornom dynamizme sa prejavuje imanentný božský princíp, totožný s večerným kozmickým zákonom. Ideálny človek žije v súlade s prírodou a koná v zhode so zákonmi kozmu. To sa deje vtedy, keď človek rozozná vlastné prirodzené od cudzieho neprirodzeného. Kto to rozpozná je filozofom: "Výchova filozofa spočíva v poznaní, čo je nám vlastné a čo je nám cudzie.

   Podľa stoikov človek koná morálne vtedy, ak koná "podľa prírody", ak jeho konanie zodpovedá ľudskej prirodzenosti, ktorá je mikroštruktúrou prírody. Človek žije harmonicky vtedy, ak žije žije v harmónii s pravidlami sveta. Múdry je ten kto tieto pravidlá objavuje alebo poznáva prostredníctvom iných ľudí. Šťastie podľa stoikov spočíva v rozpoznaní prirodzenosti vecí. Šťastný je ten, kto rozpozná, čo je neprirodzené a čo je prirodzené, koná podľa svojej prirodzenosti a vyhýba sa všetkému, čo odporuje prírode. Podľa stoikov človek ktorý sa prispôsobý zákonom prírody, o to viac sa priblíži ideálu človeka. 

   Vynárajú sa niektoré otázky. Soticizmus je akoby závislý na prírode a príklad prírody spočíva i pre človeka. Kde však je stvoriteľ? Ten ktorý tvorí túto prírodu? Nemá byť základ u neho a nie v prírode? Osobne si myslím, že človek sa má priblížiť k zdroju a tvorcovi sveta tam je šťastie a rovnováha i ideál človeka.