Svätý Ignác z Loyoly

Svätý Ignác z Loyoly sa narodil 31. mája 1491 v Loyole v Španielsku. Žil na kráľovskom dvore a bol vojakom. Po obrátrení si vykonal celoživotnú spoveď v Montserrate, kde meč a dýku položil ako votívny dar k obrazu Panny Márie, mulicu daroval kláštoru a rytiersky odev žobrákovi a potom sa uchýlil na jedenásť mesiacov do Manresi, potom zostavil knižôčku Duchovné cvičenia. Neskôr študoval v Paríži, kde so šiestimi spoločníkmi na parížskom Monmartre zložil rehoľné sľuby. Pápež Pavol III. roku 1540 schválil Ignácovo združenie ako rehoľnú Spoločnosť Ježišovu. Ignác sa stal jej prvým generálnym predstaveným. Ignác zomrel 31. júla 1556 v Ríme. Jeho telesné pozostatky sú uložené v hlavnom jezuitskom kostole Il Gesú v Ríme. Za blahoslaveného bol vyhlásený roku 1609 a za svätého roku 1622. Na Slovensko prišli jezuiti roku 1651. Prvý dom mali v Trnave. V roku 1950 mali kláštory okrem Trnavy v Bratislave, Ružomberku, Spišskej Novej Vsi, Piešťanoch, v Levoči a v Banskej Bystrici.

Foto: www.frauellie.wordpress.com

Zdenka Schelingová

Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža si dnes pripomína ľúbovoľnou spomienkou na blahoslavenú Zdenku Schelingovú. 

Zdenka Schelingová sa narodila na Orave v obci Krivá na Vianoce 24. decembra 1916. Vstúpila do Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža, kde žila nábožným životom, usilovala sa o poníženosť a užšie primknutie sa k ukrižovanému Kristovi. Ako zdravotná sestra v nemocnici v Bratislave ochotne slúžila chorým a liečila im rany tela a duše. V tom čase vládna moc, nepriateľská voči Bohu a Cirkvi, sa pokúšala všemožným spôsobom vyhasiť vieru a prenasledovala predovšetkým biskupov, kňazov a aktívnych veriacich. Sestra Zdenka sa pokúšala pomôcť kňazom, ktorí boli v nebezpečenstve dlhotrvajúceho uväznenia, ba aj súdneho výroku smrti. Potom aj sama sestra Zdenka bola uväznená a podstúpila kruté mučenie 17. júna 1952 ju odsúdili na  12 rokov väzenia. Trpezlivo znášala všetky nástrahy vtedajšieho politického a väzenského systému. Zomrela 31. júla 1955 v Trnave, keď ju predtým pre ťažké onemocnenie súdruhovia vypustili z väzenia.

Foto: www.aciprensa.com

Svätý Peter Chryzológ

Dnes máme ľubovolnú spomienku na svätého Petra Chryzológa biskupa a učiteľa Cirkvi. Svätý Peter Chryzológ sa narodil okolo roku 380 v Imole v Emílii. Roku 424 ho zvolili za biskupa ravenského. Vynikal ako dobrý duchovný pastier a kazateľ. Zdôrazňoval úctu k rímskemu biskupovi čiže Pápežovi. Zomrel 31. júla okolo roku 450. Do rímskeho kalendára bol zavedený roku 1729. Spomína ho však už Liber Pontificalis Ecclesiae Ravennatis z 9. storočia. Roku 1729 ho pápež Benedikt XIII. vyhlásil za učiteľa Cirkvi.

Banská Štiavnica

Stredoslovenské mesto Banská Štiavnica nájdeme v horách Štiavnických vrchov. Toto starobylé mesto je známe najmä ťažbou drahých kovov. Najstaršia písomná zmienka o meste je z roku 1156 a spomína sa ako terra banensium - zem baníkov. V meste sa nachádza viacero kostolov jeden z nich je zasvätení i Panne Márii Snežnej. V roku 1512 dal gróf Erasmus Rossel pod dievčenským vrchom postaviť kaplnku. Bola zasvätená Panne Márii Snežnej. Ku gotickej kaplnke bola v roku 1580 pristavaná loď na náklady mesta. Neskôr, po oprave pribudla ku kostolu drevená baroková vežička. Počas II. svetovej vojny kostol vyhorel. Kostol sa pýši unikátnou krúženou rebrovou klenbou, ktorá nadväzuje na staršie rakúske a české vzory. V súčasnosti kostol slúži ako dom smútku.

Svätá Marta

Dňa 29. júla si pripomíname spomienku na svätú Martu. Táto žena žila v období Ježiša Krista i sa sním osobne poznala. Svätá Marta bola Máriinou a Lazárovou sestrou. Svojimi prosbami dosiahla vzkriesenie Lazára. Sviatok svätej Marty nachádzame vo františkánskom kalendári z roku 1262. V Ríme ho prijímali koncom 13. storočia. Svätá Marta je patrónkou žien v domácnosti. Vo Svätom písme nachádzame tieto správy o svätej Marte. Prvý sa nachádza v Lukášovom evanjeliu: "Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: "Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!""(Lk 10, 38-41) 

Preblahoslavená Panna Mária Karmelská

V katolíckej cirkvi máme 16. júla ľubovolnú spomienku Preblahoslavenej Panny Márie Karmelskej. Sväté písmo ospevuje horu Karmel, kde prorok Eliáš bránil čistotu Izraela. V 12 storočí sa na tento vrch utiahlo niekoľko pustovníkov. Neskôr založili rehoľu, v ktorej viedli pod ochranou Márie kontenplatívny život. Pápež Honorius III. okolo roku 1210 potvrdil rehoľné pravidlá Rehole Svätej Márie z vrchu Karmel (karmelitánov). Terajší sviatok, pôvodne sviatok karmelitánov zavedený roku 1376, bol vzatý do Rímskeho kalendára roku 1726. Deň 16. júl sa vybral preto, lebo podľa tradície sa generálnemu predstavenému rehole sv. Šimonovi Stockovi 16. júla 1251 zjavila Panna Mária a dala mu rúcho zvané škapuliar. U nás najznámejšie miesta úcty Karmelskej Panny Márie sú Topoľčianky (1786), Gaboltov, Stropkov, Veľký Šariš, Tulčík, Streda nad Bodrogom, Bôrka, Hontianske Nemce a Nitrianske Pravno, kde bývajú ku cti Panny Márie Karmelskej aj púte.

Caban Andrej

Andrej Caban sa narodil 7 decembra 1813 v Selciach okres Banská Bystrica. Po absolvovaní gymnaziálnych štúdii v Banskej Bystrici, Leviciach, a v Ostrihome študoval od roku 1828 filozofiu a teológiu v Trnave. Zameriaval sa najmä na Cirkevné právo. Po kňazskej vysviacke roku 1837 bol kaplánom v Komjaticiach, od roku 1844 tam bol farárom. Počas revolúcie v rokoch 1848-1849. pôsobil vo Viedni ako vojenský duchovný. Bol vzdelaním národovcom, ovládal osem rečí. Veľkú starostlivosť venoval škole v Komjaticiach i samej obci. Usiloval sa udržať slovenský kultúrny život, a preto sa na komjatickej fare pokúsil združiť vzdelancov v spolku Jednota. Zúčastňoval sa aj na významných národných podujatiach. V roku 1846 sa zúčastnil na povestnej schôdzi Tatrína v Čachticiach, kde sa slovenskí vzdelanci dohodli na používaní štúrovskej spisovnej slovenčiny. Ako zakladateľ spolkov miernosti bol potom účastníkom schôdze na fare Juraja Holečka vo Veselom, kde vtedy založil Ústredný výbor zakladateľov spolkov miernosti. Ako člen vyhnanstva vymáhal od Miestodržiteľskej rady v Budíne povolenie pre spolok Tatrín. Neskôr bol členom výboru tohto spolku i členom jeho komisií pre jazykovedný výskum pre vydávanie učebníc. Na jeho fare sa roku 1847 konala schôdza o národnom programe. Podporoval, a to aj finančne, podujatia slovenskej národnej kultúry i ustanovizne - gymnázium v Banskej Bystrici, Podsitniansku spoločnosť v Banskej Štiavnici, založenie Matice slovenskej. Jeho zameranie sa odzrkadlilo aj v literárnej  činnosti. Rozličné príspevky kázne a úvahy uverejňoval v časopisoch Cyril a Method, Katolícke noviny, Kazateľ, Sion. V časopise Priateľ školy a literatúry uverejnil v roku 1860 sériu dialógov, v ktorých odsúdil pomaďarčovanie sa a odrodilosť, postavil sa za slovenskú reč a za slovenský národ. Prispel aj do zbierky slovenských povestí, ktoré zozbieral Pavol Dobšinský. Z maďarčiny do slovenčiny preložil pedagogickú prácu pre širokú verejnosť, ktorej autorom bol opát a ostrihomský kanonik Štefan Majer, toto preložené dielo vyšlo pod titulom Prostonárodnó víchovosloví čili pedagogia populárna (Budín 1883). Andrej Caban zomrel 2. mája 1860 v Komjaticiach v okrese Nové Zámky. 

Škapuliarska púť Topoľčianky 2015

V dňoch od 15. do 19. júla sa uskutoční tradičná Škapuliarska púť v obci Topoľčianky. V tomto roku to bude už 329. krát keď sa pútnici v Topoľčiankach zídu na výročnej Škapuliarskej púti, ktorá bude spojená s prijatím nových členov do Škapuliara. V sobotu 18. júla 2015 o 20:00 hod. bude hlavným celebrantom J. Exc. Mons. Viliam Judák nitriansky biskup. Duchovné podujatie vyvrcholí slávnostnou svätou omšou v nedeľu 19. júla 2015 o 10.30 hod. na miestnej Kalvárii. Hlavným celebrantom bude Mons. Anton Konečný.  

Mária Goretti

Mária sa narodila 16. októbra 1890 v Corinalde, Ancone, Taliansko. Maria Gorettiová bola druhé dieťa chudobných nájomcov pôdy Luigiho a Assunty Gorettiových. Krátko po jej narodení 17. októbra v rodnom Corinaldo bola pokrstená v tamojšom kostole. Jej otec farmár sa presťahoval zo svojou rodinou do Ferriere di Conca, blízko Anzio. Jej otec pravdepodobne zomrel na maláriu Mária mala vtedy desať rokov. Jej matka sa musel od tejto chvíle sama starať o svoje deti. V susednej dedine, pretože Ferrier nemalo vlastný kostol, išla na prvé sväté prijímanie. To bola prakticky jediná zásadná udalosť v jej živote a mala na ďalší život dievčaťa nesmierny vplyv. V roku 1902 sa ju Alessandro Serenelli pokúsil zneuctiť s čím Mária nesúhlasila a zaplatila za to svojim vlastným životom. V nemocnici pred svojou smrťou Mária Alessandrovi odpustila. Alessandro šiel za tento skutok na 30 rokov za mreže. On však svoj čin neoľutoval až kým sa mu neprisnilo, že bol v záhrade a Mária mu dala kvety. Keď sa prebudil, bol akoby iným človekom, všetko oľutoval a začal žiť lepším životom. Po 27 rokoch ho prepustili. Išiel rovno k Máriinej matke prosiť o odpustenie. Ona povedala: „Keď ti odpustila moja dcéra, kto som ja, aby som ti ho odmietla?“ A odpustila mu. Keď Máriu v roku 1950 vyhlásili za svätú, Alessandro sa zúčastnil kanonizácie. Kanonizoval ju pápež Pius XII.  

Foto: http://zivotysvatych.weebly.com/svaumltaacute-maacuteria-goretti.html