Homília Štefana Kluberta na BIelu Sobotu

V roku 1979 na Bielu sobotu kňaz Štefan Klubert predniesol túto homíliu. 

   Uložením mŕtveho tela Ježišovho do hrobu, zdalo sa, že s ním uložili aj jeho ideály a jeho evanjelium do hrobu. Zapečatený náhrobný kameň má byť toho zárukou. Učeníci zo strachu pred možnými represáliami sa skryli. Ľud svoje zmýšľanie prejavil pred Pilátom a pri ukrižovaní. Teda všetky predpoklady k tomu, aby veľkňazi, farizeji a nepriatelia Kristovi mohli byť spokojní. Ježiša zlikvidovali, odstránili. Istota je však istota. Prišli k Pilátovi a povedali mu. Pane, rozpamätali sme sa, že nám ten zvodca ešte zaživa povedal: "Po troch dňoch vstanem." Rozkáž teda strážiť hrob, aby azda neprišli jeho učeníci, neukradli ho a nepovedali ľudu - "Vstal z mŕtvych!" A bude posledný blud horší ako prvý. Pilát im povedal: "Máte stráž. Choďte a strážte, ako viete!" Odišli teda a zabezpečili hrob tým, že zapečatili kameň a postavili stráž. Ženy, po tom čo Ježiša pochovali a chlapi privalili kameň, nevedeli o tom čo Ježiša pochovali a chlapi privalili kameň, nevedeli o tom čo sa odohralo pred Pilátom ani pri hrobe. Vo sviatok zachovávali predpis a nevychádzali z domu. Nazdávali sa, že všetko je tak ako keď ony od hrobu v piatok odišli.
   Keď pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária matka Jakubova i Salome nakúpili voňaviek a vybrali sa, aby ho pomazali. (aby dokončili balzamovanie) A v prvý deň týždňa (t.j. v našu nedeľu) včas ráno, keď už slnko vyšlo, išli ku hrobu. I hovorili si navzájom. "Kto nám odvalí kameň od vchodu?" Keby boli predpokladali alebo vedeli, že pri hrobe stojí stráž, nemali by tie starosti. Však by poprosili chlapov, aby im kameň odvalili. Ženy však táto problematika a táto starosť neodradila. Nevrátili sa necúvli, neostali bezradne doma, ale išli za Ježišom. Keď ta došli poohliadli, videli, že kameň je odvalený: bol totiž veľmi veľký.