Kresťan je bunkou tajomného tela - Cirkvi (por. Ef 4, 11-13). Preto sa duchovná kríza kresťana stáva aj krízou Cirkvi - a tiež: riešenie krízy jednotlivca rieši aj krízu spoločenstva. "Základnou úlohou pastoračnej starostlivosti je učiť ľudí, ako sa modliť a ako sa naučiť osobnému rozhovoru s Bohom stále lepšie a lepšie... Toto intímne prebývanie s Bohom, teda skúsenosť s Božej prítomnosti, je to, čo nám dáva tak povediac stále znova prežívať veľkosť kresťanstva a potom nám pomáha nájsť našu cestu." (Benedikt XVI.).
Cirkev potrebuje svätých reformátorov. Každý svätec by mal byť reformátor a reformátor svätcom. To znamená, že každý z nás je povolaný stať sa svätcom i reformátorom. Otázkou však zostáva či sme pripravený a chceme byť svätými i tými reformátormi. Reformátor viacej mení štruktúru. Svätec je vnútorne uchvátený kresťanstvom, prežíva ho ako šťastie a nádej, a tak mení svoje okolie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára