Vždy keď stojíme tvárou smrti, či už je to smrť blízkych, alebo naša vlastná smrť, predstavuje tento okamih ťažkú skúšku našej viery. Vtedy si kladieme tie najdôležitejšie otázky, pýtame sa na zmysel všetkého. Neraz máme problém porozumieť počínaniu Boha, ktorého by sme najradšej brali na zodpovednosť za to, že mohol niečo také dopustiť. Ani učeníci nerozumejú Ježišovi, keď hovorí o Lazárovej smrti dokonca ani Marta s Máriou ho privítajú s výčitkou pre jeho zdanlivú ľahostajnosť ich odkazu o bratovej chorobe: "Keby si bol býval tu, nebol by umrel..." Boh nechce utrpenie ani smrť. A Ježišove slzy pri Lazárovom hrobe bez sprievodných slov hovoria o tom, že Boh nikdy nie je ľahostajný k bolesti človeka.
Ježiš môže vzkriesiť Lazára a On to aj urobí, no nie na to prišiel na svet. Vzkriesenie Lazára do tohto pozemského života bolo napriek svojej výnimočnosti len malinkým nepatrným bonusom, akýmsi nepodstatným prídavkom k nášmu životu, ktorý sa raz musí skončiť smrťou. Ježiš však prišiel na zem nám ponúknuť taký život, nad ktorým smrť nebude mať moc. Ten, kto v neho uverí, bude žiť, aj keď zomrie. A nik, kto v neho verí, nezomrie naveky. Veríš mi Marta, že vám chcem dať taký život, ktorý nebude ohrozovaný ani nebezpečiami, ani bolesťami, ani žiadnym strachom nového zomierania... pýta sa Boží Syn Lazárovej sestry. Pochybnosti, ba aj krízy viery sprevádzajú človeka, keď všetko priam kričí, že smrť opäť cynicky triumfuje nad človekom. Nikdy nie je jasnejšie ako vo chvíľach smrti, že všetko naše úsilie či pachtenie nás nemôže priviesť ďalej ako po hrob. Tam sa zastavia aj naše kreditné karty, tam končí ich platnosť, tam končí zdravotné či životné poistenie, tam zastavia náš dôchodok... Za hrob ide s človekom jedine viera.
Aj apoštol Pavol hovorí, že smrť bude zničená, ako náš posledný nepriateľ. (1 Kor 15, 26) Dovtedy však smrť bude predstavovať najťažšiu skúšku našej viery. So záverom nášho života tu na zemi však Ježiš ohlasuje nový život, ktorý smrť definitívne porazí. Veríme tomu? Ak áno, tak potom už nie je vôbec dôležité, či Boh mi tým uzdravením zo smrteľnej choroby hodí do toho môjho žobráckeho klobúka, ktorým prosím o predlženie pozemského života o dva, päť, či desať rokov. A ak predsa nám Boh taký bonus pridá, tak len preto, aby sme mali čas dozrieť vo viere večný život.
Ježiš môže vzkriesiť Lazára a On to aj urobí, no nie na to prišiel na svet. Vzkriesenie Lazára do tohto pozemského života bolo napriek svojej výnimočnosti len malinkým nepatrným bonusom, akýmsi nepodstatným prídavkom k nášmu životu, ktorý sa raz musí skončiť smrťou. Ježiš však prišiel na zem nám ponúknuť taký život, nad ktorým smrť nebude mať moc. Ten, kto v neho uverí, bude žiť, aj keď zomrie. A nik, kto v neho verí, nezomrie naveky. Veríš mi Marta, že vám chcem dať taký život, ktorý nebude ohrozovaný ani nebezpečiami, ani bolesťami, ani žiadnym strachom nového zomierania... pýta sa Boží Syn Lazárovej sestry. Pochybnosti, ba aj krízy viery sprevádzajú človeka, keď všetko priam kričí, že smrť opäť cynicky triumfuje nad človekom. Nikdy nie je jasnejšie ako vo chvíľach smrti, že všetko naše úsilie či pachtenie nás nemôže priviesť ďalej ako po hrob. Tam sa zastavia aj naše kreditné karty, tam končí ich platnosť, tam končí zdravotné či životné poistenie, tam zastavia náš dôchodok... Za hrob ide s človekom jedine viera.
Aj apoštol Pavol hovorí, že smrť bude zničená, ako náš posledný nepriateľ. (1 Kor 15, 26) Dovtedy však smrť bude predstavovať najťažšiu skúšku našej viery. So záverom nášho života tu na zemi však Ježiš ohlasuje nový život, ktorý smrť definitívne porazí. Veríme tomu? Ak áno, tak potom už nie je vôbec dôležité, či Boh mi tým uzdravením zo smrteľnej choroby hodí do toho môjho žobráckeho klobúka, ktorým prosím o predlženie pozemského života o dva, päť, či desať rokov. A ak predsa nám Boh taký bonus pridá, tak len preto, aby sme mali čas dozrieť vo viere večný život.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára