Smrteľný hriech

Smrteľný hriech ničí v srdci človeka božskú silu lásky. Bez nej však  človek nemôže dosiahnuť večnú blaženosť, spásu, svätosť, nebo. Práve preto sa nazýva smrteľným hriechom. Smrteľný hriech ničí vzťah s Bohom, zatiaľ čo všedný hriech tento vzťah iba narušuje. Smrteľný hriech oddeľuje človeka od Boha, zbavuje ho posväcujúcej milosti. K takému hriechu dochádza v prípade, že sa týka závažnej veci, a stavia sa teda proti životu alebo proti Bohu (npr. vražda, rúhanie, manželská nevera ...), a že sa človek dopúšťa celkom dobrovoľne a pri plnom vedomí závažnosti previnenia, pretože jeho svedomie vie, že ide o smrteľný hriech. Všedné hriechy sa vzťahujú na menej závažnej veci alebo neboli spáchané pri plnom poznaní ich následkov, prípadne nie celkom dobrovoľne. Takéto hriechy narúšajú vzťah k Bohu, ale celkom ho neničia.

Čo je to hriech?

Hriech je slovo, skutok alebo úmysel, ktorým sa človek vedome a dobrovoľne prehrešuje proti správnemu poriadku veci, ktorý ustanovila Božia láska. Hrešiť však znamená niečo horšie ako iba porušiť nejaké ľudské ustanovenia. Hriech sa vedome a dobrovoľne obracia proti Božej láske a ignoruje ju. Hriech je teda vo svojej "sebaláskou vystupňovanou až po opovrhnutie Bohom" (sv.Augustín), takže ten kto hreší, v krajnom prípade hovorí: "Chcem byť ako Boh". Tak ako ma hriech zaťažuje vinou, zraňuje ma a ničí svojimi dôsledkami, tak otravuje a poškodzuje aj moje okolie, pretože narušuje moje vzťahy k ľuďom aj k svetu. Iba očami viery a v Božej prítomnosti možno spoznať závažnosť hriechu. 

Svätý Ľudovít IX., francúzsky kráľ

Svätý Ľudovít IX., francúzsky kráľ má 25. augusta v cirkevnom kalendári spomienku. Prečo som sa rozhodol napísať o tomto Svätom? Nuž azda preto, lebo pred pár dňami mi môj známy zo Slovenského mesta Handlová volal a spýtal sa ma či som nepridal ďalší príspevok a trochu mi ho pripomína. Svätý Ľudovít IX. francúzsky kráľ, sa narodil v Poissy, blízko Paríža Jeho rodičia boli Ľudovít VIII. a svätá Blanka z Kastílie (Španielsko). V roku 1227, po smrti jeho otca, ako 12-ročného ho vyhlásili za kráľa Ľudovíta IX. V roku 1235 sa oženil s Margarétou, mali spolu 11 detí. Bol príkladným otcom aj manželom a tu nastáva okamih, keď môj známy z Handlovej pán doktor Š. Hodža je podobný svätému Ľudovítovi IX., francúzskemu kráľovi i on je obetavým a starostlivým otcom. Svätý Ľudovít sa preslávil modlitbou a duchom pokánia. Nenechal sa ovplyvniť mocou. Robil si starosti pre nepokoje medzi národmi. Bol kráľom, ktorý vedel obrániť Cirkev a bojovať za spravodlivosť. Patril do tretieho rádu františkánov. Založil veľa kláštorov. Každý deň sa zúčastňoval na svätej omši, celé hodiny sa modlieval breviár. Viedol vojsko, aby obránil Francúzsko. Vyhral vojnu nad anglickým kráľom Henrichom III. Bol na čele dvoch výprav s cieľom zastaviť inváziu moslimov a oslobodiť Kristov hrob. V prvej výprave sa stal väzňom v Egypte. Oslobodil sa o rok neskôr, po tom ako zaplatil veľké výkupné. Počas druhej zomrel na mor v Severnej Afrike v roku 1270. Kanonizovaný bol v roku 1297. Takže na záver pre napísanie tohoto článku som sa rozhodol preto, lebo je tam viacero podôb s mojim známym, priateľom spomínaným pánom doktorom z Handlovej.

Pán prichádza v podobe šumu jemného vánku.

V prvej knihe Kráľov (1Kr 19,9a.11-13a) nachádzame takýto úryvok.

Keď prišiel Eliáš k Božiemu vrchu Horeb, nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: "Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!" Práve prechádzal Pán dul silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, šiel von a zastal pri vchode do jaskyne. 

V tomto čítaní môžeme vidieť, čítať že Pán prichádza ticho. Tým sa nám naznačuje, že Boh nie je len prísny Pán, ktorý tresce hriech modlárstva: Búrka, zemetrasenie, oheň, ale aj Boh dobrotivý a láskavý ako lahodný šum. Čaká na naše Áno, aby sme mu otvorili svoje srdcia pozvali ho dnu a on sa postará o ostatné jediné čo musíme urobiť je povedať svoje Áno. Príď pane Ježišu do môjho srdca a zmiluj sa nado mnou hriešnym. Boh ktorý prichádza ako šum jemného vánku je schopný urobiť viac, než môže človek porozumieť.

Tvoja úloha.

Nebol si stvorený len na to, aby si spotrebovával zdroje - jedol, dýchal a zaberal miesto. Boh ťa stvoril, aby si svojim životom k niečomu prispel. Aj keď mnoho úspešných kníh pojednáva o tom, ako je možné vyťažiť zo života čo najviac, to nie je dôvod, pre ktorý ťa Boh stvoril. Bol si stvorený, aby si niečim bol užitočný. Toto je Pánov zámer pre tvoj život a volá sa "služba". Sväté Písmo čiže Biblia nám o službe poskytuje potrebné podrobnosti. Bol si stvorený, aby si slúžil Bohu. Biblia hovorí: "Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť" tento citát nájdeme vo Svätom Písme v Liste Efezanom 2,10. Tieto "dobré skutky" sú tvojou službou. Kedykoľvek pomáhaš nejakým spôsobom druhým, vlastne slúžiš Bohu a plníš jeho vôľu, jeden z Jeho zámerov pre svoj život. Môže sa stať, že necítim lásku k druhým, ak netúžim iným slúžiť, mal by som sa pýtať, či je Kristus skutočne Pánom môjho života. Služba je cesta k pravým hodnotám. Každý z nás svoj život niečomu obetuje. Bude to kariéra, šport, koníček, sláva či bohatstvo? Nič z tohto nebude mať trvalú hodnotu. Služba je cesta k pravým hodnotám. Cez službu odhalíme význam vlastného života. Vo Svätom Písme sa píše: "Aj my tvoríme s Kristom jedno telo - cirkev - kde všetky jeho časti sú závislé jedna od druhej" Mt 8,35. "Veď kto je Apollo? A kto je Pavol? Iba služobníci, ktorí vám pomohli dospieť k viere, a každý zasa len tou mierou, ako mu uložil Boh. Ja som zasadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh." Prvý list Korinťanom 3, 5-6.