V prvej knihe Kráľov (1Kr 19,9a.11-13a) nachádzame takýto úryvok.
Keď prišiel Eliáš k Božiemu vrchu Horeb, nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: "Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!" Práve prechádzal Pán dul silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, šiel von a zastal pri vchode do jaskyne.
V tomto čítaní môžeme vidieť, čítať že Pán prichádza ticho. Tým sa nám naznačuje, že Boh nie je len prísny Pán, ktorý tresce hriech modlárstva: Búrka, zemetrasenie, oheň, ale aj Boh dobrotivý a láskavý ako lahodný šum. Čaká na naše Áno, aby sme mu otvorili svoje srdcia pozvali ho dnu a on sa postará o ostatné jediné čo musíme urobiť je povedať svoje Áno. Príď pane Ježišu do môjho srdca a zmiluj sa nado mnou hriešnym. Boh ktorý prichádza ako šum jemného vánku je schopný urobiť viac, než môže človek porozumieť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára