Rajtár Peter, SDB

Narodil sa dva dni pred Vianocami 22 decembra 1912 v Sľažanoch. Zomrel 5. novembra 1990 v Sľažanoch okres Zlaté Moravce. Po štvrtej triede gymnázia v Zlatých Moravciach sa prihlásil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Roku 1929 vstúpil do Saleziánskej spoločnosti vo Svätom Beňadiku. Tam pokračoval aj v gymnazialných štúdiách, ktoré dokončil v moravskom Fryštaku, zmaturoval v Kláštore pod Znievom. Vo Svätom Beňadiku absolvoval aj pedagogickú prax (1933 - 1935), potom ho vyslali na štúdium teológie do Ľubľany, kde ho 2. júla 1939 vysvätili za kňaza. Prezenčnú vojenskú službu si vykonal v Bratislave (1940). Najprv pôsobil ako katechéta a vedúci školy v Žiline (1939 - 1941). V roku 1941 - 1942 bol administrátorom farnosti v Šaštíne. Roku 1942 ho vymenovali za direktora saleziánov vo Svätom Beňadiku (1942 - 1947), potom dva roky vykonával tú istú funkciu v Trnave (1947 - 1949) a nakoniec v Nitre (1949 - 1950). Tam ho zastihlo rozpustenie reholí v apríli 1950. Deportovali ho do Pezinka, potom do Báča a do Podolínca, nakoniec ho previezli do Česka (Želív a Králiky), kde ho väznili až do roka 1960. Po prepustení z väzenia sa nesmel vrátiť do duchovnej správy, preto sa zamestnal ako pokladník v Banskej Bystrici. V roku 1966 ho odsúdili v Banskej Bystrici a vo Zvolene za obranu pápeža a Cirkvi na jeden rok väzenia podmienečne. Dňa 31. júla 1968 ho vymenovali za správcu farnosti v Hronskom Beňadiku. V roku 1971 sa stal farárom v Dolnom Dubovom, od 1. februára 1990 bol farárom v Hronskom Beňadiku.

Masár Emil

Narodil sa 8. novembra 1920 v obci Korytné okrese Levoča. Zomrel 5. júna 1975 v obci Veľká Lehota okres Žarnovica. Po vstupe do rehole menších bratov prijal meno Alojz. Filozofiu a teológiu študoval vo františkánskom učilišti v Žiline. Tu ho 15. augusta 1945 vysvätili za kňaza. Až do apríla 1950 pôsobil vo františkánskom kláštore v Žiline. Bol vedúcim Združenia sv. Jozefa a Združenia spevákov sv. Antona. Intenzívne pracoval aj v ľudových misiách. Od. roku 1946 bol riaditeľom terciárov – Tretieho rádu sv. Františka. Zaoberal sa teologickými a filozofickými otázkami františkánskej spirituality, napísal niekoľko teologických statí, ktoré publikoval v náboženských časopisoch (Františkánsky obzor, Serafínsky svet). Zaoberal sa históriou františkánskej rehole. 13. apríla 1950 boli zrušené všetky mužské rehole, kláštory boli zatvorené a rehoľníci internovaní v centralizačných kláštoroch, (františkáni v kláštore v Hronskom Beňadiku). Páter Emil Masár bol väznený a zbavený štátneho súhlasu. V roku 1959 začal znovu pôsobiť ako farár v obci Štefultov (Podsitnianska), pri Banskej Štiavnici, kde prišiel priamo z väzenia, aj so svojím bývalým spoluväzňom frátrom Jánom Okálom OFM., ktorý mu viedol domácnosť. Páter Emil Masár mu umožnil toto miesto z vďačnosti za záchranu života vo väzení. O väzení hovoril len: „Odpustil som – zabudol som.“ V pastorácií nesmel vyučovať náboženstvo. 16. 3. 1974 bol preložený do farnosti Veľká Lehota. Prišiel aj s frátrom Jánom Okálom, ktorý už bol starý a chorý. Zachoval si františkánske hnedé rehoľné rúcho. Tu pôsobil krátko do svojej smrti. Zomrel 5. 6. 1975 na následky krutého týrania, šikanovania i ponižovania komunistickým režimom, vo veku 54 rokov na infarkt myokardu. Pochovaný bol dňa 7. 6. 1975 J.E. trnavským biskupom Mons. ThDr. Júliusom Gábrišom, za účasti vyše 60 kňazov, na cintoríne vo Veľkej Lehote. Neďaleko jeho hrobu odpočíva aj fráter Ján Okál OFM. Stal sa znalcom filozofie a teológie Jána Dunsa Scota a šíriteľom jeho myšlienok. Väčšinu svojich prác publikoval v časopise krúžku sv. Bonaventúru Františkánsky obzor v r. 1940 - 1945. V štúdii Ján Duns Scotus vo svetle starých a novších prameňov (1941 - 1942 č. 2) vyzdvihuje spiritualitu tohto muža svätého života, osobitne jeho úctu k Panne Márii, ktorej výsadu tak neohrozene obhajoval, ako i jeho indiferenciu k stvoreným veciam, čo dosahoval dôslednou zameranosťou na nekonečné Súcno. Duns Scotovej mariológie sa dotýka i ďalšia jeho práca Mariológia ct. Jána Dunsa Scota (1944 - 1945, s. 14 - 21). Rozvádza v nej základnú ideu, že Máriino materstvo nie je nie je v kontradikcii s jej panenstvom. Spolu s ním obhajuje nasledujúce tézy: Panna Mária bola pannou pri počatí, bola pannou pri pôrode a zložila sľub panenstva, ktorý aj dodržala.

Bartakovič Jozef

Jozef Bartakovič sa narodil 20. marca 1722 v Podhorany-Sokolníky. Zomrel 15. apríla 1763 v Košiciach. V Trnave vstúpil 17. októbra 1738 do Spoločnosti Ježišovej ktorú založil Ignác z Loyoly, noviciát si konal v Trenčíne (1739-1740). Nasledujúci rok vypomáhal pri výučbe mládeže v skalickom kolégiu, filozofiu študoval na Košickej univerzite (1742 - 1744). Potom ako magister vyučoval gramatiku a humanitné predmety v Jágri 1745 - 1746 a v Trnave 1747 - 1749. Teológiu vyštudoval na univerzite v Štajerskom Hradci (1751 - 1753). Na rehoľnom kolégiu v Gyongyosi vyučoval rétoriku a poetiku, bol prézesom kongregácie a viedol kroniku domu. Tretiu aprobáciu si vykonal v Banskej Bystrici (1755). V rokoch (1756 - 1763) pôsobil ako profesor filozofie, gréčtiny, rétoriky, teológie a cirkevného práva na univerzite v Košiciach, súčasne robil kazateľa a spovedníka. Bol autorom veršovanej rozpravy o baniach na zlato a striebro, jednej z prvých svojho druhu na Trnavskej univerzite. Vydal ju so slovníčkom niektorých termínov z oblasti ťažby drahých kovov. Patril k najplodnejším autorom hier pre mládež, písaných na biblické námety.