Masár Emil

Narodil sa 8. novembra 1920 v obci Korytné okrese Levoča. Zomrel 5. júna 1975 v obci Veľká Lehota okres Žarnovica. Po vstupe do rehole menších bratov prijal meno Alojz. Filozofiu a teológiu študoval vo františkánskom učilišti v Žiline. Tu ho 15. augusta 1945 vysvätili za kňaza. Až do apríla 1950 pôsobil vo františkánskom kláštore v Žiline. Bol vedúcim Združenia sv. Jozefa a Združenia spevákov sv. Antona. Intenzívne pracoval aj v ľudových misiách. Od. roku 1946 bol riaditeľom terciárov – Tretieho rádu sv. Františka. Zaoberal sa teologickými a filozofickými otázkami františkánskej spirituality, napísal niekoľko teologických statí, ktoré publikoval v náboženských časopisoch (Františkánsky obzor, Serafínsky svet). Zaoberal sa históriou františkánskej rehole. 13. apríla 1950 boli zrušené všetky mužské rehole, kláštory boli zatvorené a rehoľníci internovaní v centralizačných kláštoroch, (františkáni v kláštore v Hronskom Beňadiku). Páter Emil Masár bol väznený a zbavený štátneho súhlasu. V roku 1959 začal znovu pôsobiť ako farár v obci Štefultov (Podsitnianska), pri Banskej Štiavnici, kde prišiel priamo z väzenia, aj so svojím bývalým spoluväzňom frátrom Jánom Okálom OFM., ktorý mu viedol domácnosť. Páter Emil Masár mu umožnil toto miesto z vďačnosti za záchranu života vo väzení. O väzení hovoril len: „Odpustil som – zabudol som.“ V pastorácií nesmel vyučovať náboženstvo. 16. 3. 1974 bol preložený do farnosti Veľká Lehota. Prišiel aj s frátrom Jánom Okálom, ktorý už bol starý a chorý. Zachoval si františkánske hnedé rehoľné rúcho. Tu pôsobil krátko do svojej smrti. Zomrel 5. 6. 1975 na následky krutého týrania, šikanovania i ponižovania komunistickým režimom, vo veku 54 rokov na infarkt myokardu. Pochovaný bol dňa 7. 6. 1975 J.E. trnavským biskupom Mons. ThDr. Júliusom Gábrišom, za účasti vyše 60 kňazov, na cintoríne vo Veľkej Lehote. Neďaleko jeho hrobu odpočíva aj fráter Ján Okál OFM. Stal sa znalcom filozofie a teológie Jána Dunsa Scota a šíriteľom jeho myšlienok. Väčšinu svojich prác publikoval v časopise krúžku sv. Bonaventúru Františkánsky obzor v r. 1940 - 1945. V štúdii Ján Duns Scotus vo svetle starých a novších prameňov (1941 - 1942 č. 2) vyzdvihuje spiritualitu tohto muža svätého života, osobitne jeho úctu k Panne Márii, ktorej výsadu tak neohrozene obhajoval, ako i jeho indiferenciu k stvoreným veciam, čo dosahoval dôslednou zameranosťou na nekonečné Súcno. Duns Scotovej mariológie sa dotýka i ďalšia jeho práca Mariológia ct. Jána Dunsa Scota (1944 - 1945, s. 14 - 21). Rozvádza v nej základnú ideu, že Máriino materstvo nie je nie je v kontradikcii s jej panenstvom. Spolu s ním obhajuje nasledujúce tézy: Panna Mária bola pannou pri počatí, bola pannou pri pôrode a zložila sľub panenstva, ktorý aj dodržala.