Achab, syn Omriho, stal sa kráľom nad Izraelom v tridsiatom ôsmom roku Asu, kráľa Júdu, a panoval dvadsaťdva rokov nad Izraelom v Samárii. Achab, Omriho syn, robil, čo sa nepáčilo Jahvemu a bol horší ako všetci jeho predchodcovia. To bolo ešte najmenej, že napodobňoval hriechy Jeroboama, Nabatovho syna, ale vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála, a začal slúžiť Bálovi a klaňať sa mu. Postavil oltár v Bálovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. Achab postavil tiež svätý stĺpik a vykonal ešte iné urážlivé veci, ktorými hneval Jahveho, Boha Izraela, viac ako všetci izraelskí králi, ktorí boli pred ním. Eliáš Tišban z Tišbe, mesta v Galaade, povedal Achabovi: "Na život Jahveho, Boha Izraela, ktorému slúžim, v týchto rokoch nebude rosy, ani dážďa, ak len nie na môj rozkaz." Achab šiel v ústrety Eliášovi. Keď Achab uzrel Eliáša, povedal mu:"Pozrime sa, to si ty, pohroma Izraela!" Eliáš mu odpovedal:"Nie ja som pohroma Izraela, ale ty a tvoja rodina, lebo vy ste opustili Jahveho a šiel si za bálmi. Teraz zvolaj celý Izrael ku mne na horu Karmel, tiež štyristopäťdesiat Bálových prorokov, ktorí jedávajú pri Jezabelinom stole!"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára