"Oj, keby sme mohli vidieť, čo sa na oltári uskutočňuje! Naše oči by nezniesli jas tohto tajomstva!" - hovorieval užasnutý Leopoldo Mandič. Často opakoval klerikom: "Na kňazskú vysviacku sa treba pripraviť, lebo život kňaza sa stane životom Krista, ktorý sa obetuje na oltároch, stane sa Kristovými ústami, ktoré chlieb a víno premieňajú v Telo a krv Krista Ježiša. Jeho ruky sú ruky, ktoré sa dotýkajú Ježiša a rozdávajú ho dušiam. Svätou omšou kňaz uskutoční najvážnejší čin svojho dňa." Koľkokrát slúži kňaz svätú omšu, uctí si Boha, potešuje anjelov, povzbudí veriacich, pomáha trpiacim, mŕtvym zadovažuje pokoj a sám sa stáva účastným všetkého dobrého." Keď pri oltári vo svojich rukách rozochvených od dojatia držal najsvätejšiu hostiu, obetoval obetoval ju nebeskému Otcovi a žiadal si nejakú osobitnú milosť, bol si istý, že ju hneď dostane, hoci bola aká veľká. A Boh ho vypočul.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára