Otec si praje, aby sme prinášali viac ovocia, preto svoje ratolesti čistí (porov. Jn 15, 2). A to je skutočnosť, ktorá nás tak trochu popudzuje. Často si hovoríme: Čo také zlé som spravil, že na mňa Boh zase niečo dopúšťa? Možno sa niekedy viac dívame na život ľudí tohto sveta a hovoríme si: tak ten do kostola nechodí, Bohu sa len rúha, a má pritom krásnu ženu, šikovné deti, dobrú prácu, kariéru, peniaze, a ešte k tomu je aj zdravý. Ale ako k tomu prídem ja? Otec nás čistí predovšetkým svojim slovom, ale tiež aj utrpením, každým nezdarom nášho života a mnohým ďalším, čo napríklad vôbec nechápeme. Také čistenie niekedy bolí, ale mnohokrát je nutné, aby nás od našej "zahľadenosti" do seba vrátilo k pohľadu na Boha. Podobné otázky si totiž kladú predovšetkým tí, vnímajú svoj život s Bohom ako povinnosť, ale o radosti z Boha veľa nevedia. Nie vždy vlastnou vinou, ale niekedy aj kvôli tomu, že im vyhovuje taký náboženský život, ktorý príliš nezasahuje do ich súkromia ich vnútra. Ani netušia, o čo sa okrádajú. Ale Otec to vie, a tak ich niekedy pozve na cestu očisťovania, aby im mohol dať viac zakúsiť sám seba a tým aj svoju lásku. Kiežby som dokázal Bohu poďakovať za to,že čistí svoje ratolesti, že i ja smiem byť touto ratolesťou! Že má o mňa stále záujem, že mi nedovolí zarastať, že pracuje na tom, aby som prinášal ovocie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára