Liturgia a veľkonočné tajomstvo

Pre nás kresťanov by mal byť hlavnou postavou celých dejín, Ježiš Kristus. Tak v živote Ježiša Krista je ústredným bodom spasiteľské veľkonočné tajomstvo. Veľkonočné tajomstvo a Kristovo zmŕtvychvstanie, obsahuje však prechod Pána Ježiša z pozemského života, zakončeného ukrutnou smrťou na Veľký Piatok do slávy svojho nebeského Otca (Vzkriesenie a Nanebovstúpenie). V krste Bielej Soboty sme s Ježišom Kristom zomreli v hriechu a povstali sme s ním k novému životu. Keby sme boli bývali zomreli po krste, boli by sme už s Kristom aj v nebi. Náš prechod z poníženia hriechu do slávy Boha Otca by bol býval uskutočnený. My však počítame dlhé dni a roky nášho jestvovania v okolnostiach nie priaznivých kresťanskému životu; preto musíme každý deň brať na seba kríž, niesť ho s Kristom, zapierať sa, umierať nezriadenému sebectvu, aby sme mohli vzrastať v Kristovom živote a v nádeji na slávu Nebeského Otca nášho Pána, na radostný a definitívny prechod do nej. Každý deň musíme žiť toto veľkonočné tajomstvo. Celá liturgia smeruje k tomu, aby nám ho pomohla žiť. Každý rok veľmi slávnostným spôsobom prežívame s Ježišom Kristom jeho smrť a oslavu, vo svätom troj-dní Veľkého týždňa. Táto slávnostná spomienka je ústredným bodom celého liturgického roku. K nemu sú zamerané všetky ostatné tajomstvá Kristovho života. Kristus sa narodil kvôli Veľkej noci, aby z poslušnosti za nás zomrel a nás spasil.