Na
divokom západe sa používali stovky rôznych typov pušiek - úspešnejších i dnes
už úplne zabudnutých. Žiadna z nich sa však slávou nemôže rovnať opakovačke s
pákovým mechanizmom, trubicovým zásobníkom pod hlavňou a svetložltým
mosadzno-bronzovým puzdrom uzáveru, podľa ktorého ju, údajne Indiáni, nazvali
Yellow Boy - Žltý chlapec. Stretnutie s ním bolo pre mnohých poslednou životnou
skúsenosťou. "Zbraň, ktorá dobyla západ," hovorí sa o puške oprávnene
a filmové westerny len prispeli k tomu, že vo všeobecnom povedomí má každý
"kovboj" za pásom "kolt" a v puzdre sedla
"winčestrovku". Zakladateľ továrne, ktorá ju vyrábala, Oliver F.
Winchester, sa narodil 30. novembra 1810 - pred 195 rokmi.
Winchester,
podobne ako Samuel Colt, nebol konštruktérom zbraní, ale zdatným obchodníkom,
neskôr i politikom - dokonca členom Zboru voliteľov amerického prezidenta.
Podnikať začal skromne v textilnom a odevnom priemysle, vyrábal mužské
oblečenie.
V
roku 1850 sa však rozhodol investovať do zbrojárskej firmy, ktorá priniesla na
tie časy veľmi moderné, ale nie príliš úspešné zbrane Volcanic. Po šiestich
rokoch mal vo firme väčšinu, najal puškára Benjamina T. Henryho, a tak vznikla
- henryovka. Áno, ide o známu zbraň Old Shatterhanda, vďaka spisovateľovi
Karlovi Mayovi známejšiu v Európe ako v Amerike.
Henry
svoju pušku nevynašiel, zdokonalil len systém opakovačky Volcanic a
predovšetkým vybral a upravil vhodnejšie strelivo - namiesto
"raketových", málo výkonných striel, použil jednotný náboj,
patentovaný firmou Smith&Wesson, s kovovou nábojnicou a okrajovým zápalom.
May, ktorý nemal príliš jasnú predstavu, ako puška fungovala, píše, že sa
zachovala jediná. V skutočnosti henryovku, ktorá dokázala vystreliť až
dvadsaťkrát za minútu, vo veľkom používali strážcovia dostavníkov i hraníc,
lovci či desperádi.
Po
občianskej vojne začal Winchester vyrábať práve slávny Yellow boy - inak Model
1866. Firma odstránila niektoré nedostatky Henryho pušky - krehký trubicový
zásobník, dlhý ako samotná hlaveň, čiastočne zakryla drevom (vzniklo tzv.
predpažbie) a najmä pribudol otvor v kryte uzáveru, ktorým sa dala puška
pohodlne nabíjať. Novinka mala obrovský úspech, najmä ako zbraň na osobnú
obranu (či útok) a lov menšej zveri. Na bizóny sa používali tradične skôr
ťažšie pušky.
Armádu
puška veľmi nenadchla. Tradične konzervatívna inštitúcia dávala prednosť
osvedčeným modelom - v časoch, keď každý bandita mal opakovačku, vojaci stále
používali jednoranové pušky - a keď aj prišiel čas opakovačiek, vojaci dali
prednosť masívnejším a jednoduchším konštrukciám. Ďalšou nevýhodou
winchesterovky bolo, že sa z nej skutočne nepohodlne strieľa v ľahu alebo zo
zákopu, lebo vtedy ju treba po výstrele vždy otočiť nabok, aby sa nabíjacia
páka dala sklopiť.
Winchesterovka
sa vyrábala ako kratšia karabína, klasická puška i dlhšia mušketa, pôvodne s
kalibrom 44 stotín palca, neskôr i v mnohých iných, dokonca i ako brokovnica.
Vyrába sa dodnes, najmä ako malorážka alebo v takmer pôvodnej podobe zo
sentimentálnych dôvodov - z balenia nábojov sa zasa preto napríklad usmieva
herec John Wayne.
Niektorým
modelom chýbali i typické znaky - nemali napínaciu páku pod spúšťou, ale
pohyblivé predpažbie, a tak vzniklo "pumpovanie", ktoré dnes využíva
mnoho brokovníc, iné mali plochý zásobník na päť nábojov v strede pažby, ani svietivý
žltý kryt nebol pravidlom. Päťranovú verziu nakúpilo vo veľkom pre svojich
vojakov cárske Rusko.
Oliver
Winchester zomrel v roku 1880. Jeho meno nosí mnoho ručných strelných zbraní i
typov nábojov a stále pribúdajú. Dúfal, že továreň prevezme jeho syn William,
ale ten tri mesiace po otcovi zomrel na tuberkulózu.
Ďalším
známym členom rodiny je Wiliamova manželka Sarah, ktorá po špiritistickej
seanse uverila, že jej rodinu prekliali duše ľudí, čo padli ranou z
winchesterovky, a že preto zomrelo kedysi jej dieťa a teraz muž. Médium jej
údajne povedalo, že ona sama zomrie, ak nepostaví pre spomínané duše dom alebo
ak ho prestane budovať. Sarah teda moderné viktoriánske sídlo v San Jose v
Kalifornii nikdy stavať neprestala. Bez dlhodobejšieho plánu k nemu
pristavovala nové a nové trakty, do stavby investovala milióny dolárov,
pracovalo sa tam 38 rokov 24 hodín denne. Keď zomrela, mal dom asi 160 izieb a
dodnes sa nevie, či neskrýva ďalšie. Mnohí veria, že v ňom straší.
