Svätý Ondrej

Ondrej sa narodil v Betsaide. V mestečku na brehu Tiberiadského jazera neďaleko Kafarnauma. Betsaida sa nachádza severne od Galilejského jezera a východne od rieky Jordánu v Izraeli. Betsaida je spomínaná v Novom zákone, ktorú navštívil Ježíš a uskutočnil tu i zázraky, jeden z nich je uzdravenie slepého. Čiže Ondrej svoje detstvo a mladosť prežil v Betsaide a potom, už s manželkou a bratom Šimonom sa usadili v prístavnom meste Kafarnaum. Aj tam sa venoval rybárstvu. Bolo to remeslo namáhavé, ale výnosné. Toto remeslo vykonávali spolu so Zebedejovcami – neskorším apoštolom Jánom a Jakubom a ich otcom. Ondrej bol najskôr učeníkom Jána Krstiteľa, potom nasledoval Krista, ku ktorému priviedol aj svojho brata Petra. Spolu s Filipom predstavil Kristovi pohanov a upozornil na chlapca, ktorý mal ryby a chlieb. Podľa tradície po Turícach hlásal evanjelium v mnohých krajinách, až ho v Achájsku ukrižovali.

Červená streda

 

V stredu 24. novembra 2021 sa mnohé kostoly, budovy rozsvietili do červena. Vieme prečo tomu tak je? Má to byť tak preto, lebo cieľom je poukázať na ľudí trpiacich pre svoje náboženské presvedčenie. Už tretí rok ju organizuje pápežská organizácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Na Slovensku sa takto rozsvietili viaceré budovy ako napríklad: Bratislavský hrad, Most SNP či Martineum (zázemie Dómu sv. Martina). Červený bol napríklad aj Dóm svätej Alžbety v Košiciach, Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline, Mestská radnica v Trnave či Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie v Poprade. Je dôležité poukazovať na tieto veci? Koho to vlastne zaujíma? Na Slovensku opäť zatvorili kostoly samozrejme je to protipandemické opatrenie budú niektorí namietať. A však treba dodať, že doterajšia skúsenosť pritom ukazuje, že kostoly nie sú ohniskami nákazy a veriaci zodpovedne dodržiavajú nariadené opatrenia. A v okolitých štátoch je tiež tzv. lockdown a chrámy ostali otvorené! Nie je toto útok na náboženské presvedčenie. A ďalší známi prípad útoku na náboženské presvedčenie Simi Magušinovej snáď ani nepotrebuje komentár páni z denníku SME sa vyjadrili, že je postihnutá. Takto sa žije na Slovensku 32 rokov po nežnej revolúcii.

Obetovanie Izáka

Boh vždy dodrží, čo sľúbil. Sára, hoci bola už stará, stala sa matkou a Abrahám otcom. Narodil sa im syn. Dali mu meno Izák, čo znamená: „Radostný smiech spôsobil Boh.“ A chlapec rástol. Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a zavolal ho: „Abrahám!“ On sa ohlásil: „Tu som.“ Boh mu hovoril: „Nože zober Izáka, svojho jediného syna, ktorého miluješ, a vyber sa do krajiny Moria! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“ Abrahám vstal včas ráno, osedlal svojho osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov i svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral a išiel na miesto, ktoré mu označil Boh. Keď tam na tretí deň prišli, povedal Abrahám svojim sluhom: „Vy ostaňte tu. Ja a chlapec vyjdeme na vrch. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám.“ Izák vzal drevo na zápalnú obetu a Abrahám vzal oheň a nôž. Takto išli obaja spolu. Tu prehovoril Izák k svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče! Drevo a oheň máme, ale kdeže je baránok na zápalnú obetu?“ Abrahám mu odvetil: „Boh sa postará o baránka na zápalnú obetu, syn môj.“ Na vrchu postavil Abrahám oltár a naukladal naň drevo. Potom zviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár poukladané drevo. Nato Abrahám vzal nôž a chcel zabiť svojho syna ako obetu. Vtedy naň zavolal Pánov anjel: „Abrahám , Abrahám! Nevzťahuj svoju ruku proti chlapcovi a neurob mu nič zlého! Poznal som totiž, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne.“ Abrahám zdvihol oči a hľa, uzrel neďaleko barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Podišiel tam, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna Izáka ako zápalnú obetu. Potom sa Abrahám s Izákom vrátili k svojim sluhom.

Ježiš odpovedá na otázku farizejov

 

Raz sa Ježiša opýtali farizeji, kedy príde Božie kráľovstvo, a on odpovedal: "Božie kráľovstvo neprichádza s vecami, ktoré možno pozorovať, ani nepovedia: Hľa, tu je!" alebo 'Tam to je!' Lebo kráľovstvo Božie je medzi vami." Potom povedal učeníkom: "Prichádzajú dni, keď budete túžiť vidieť jeden z dní Syna človeka, a neuvidíte ho. Povedia vám: Pozrite sa tam!" alebo 'Pozrite sa sem!' Nechoďte, nevydávajte sa do prenasledovania. Lebo ako blesky blikajú a osvetľujú oblohu z jednej strany na druhú, taký bude aj Syn človeka vo svojich dňoch. Najprv však musí zniesť veľa utrpenia a byť zavrhnutý túto generáciu."

Lk 17,20-25

Ako spoznám „Božie kráľovstvo“ prítomné v mojom vlastnom živote? Je to „vnútri“! Dokážem rozpoznať zázrak, dar a zázrak svojho života už dnes? Keď počúvame správy, ľahko sa môžeme cítiť ohromení, nič sa nezdá byť pokojné ani radostné, akoby sa vytratila Božia činnosť. Božia prítomnosť a jeho kráľovstvo je však stále aktívne. Zakaždým, keď niekto koná z lásky, je tu Božie kráľovstvo. Kde je spravodlivosť, akokoľvek malá, tam je Božie kráľovstvo; kde je krása, tam je Božie kráľovstvo. Pýtam sa sám seba: ako vidím svet okolo seba? Áno, je tu bolesť a utrpenie, ale môžem vidieť aj Božiu činnosť? Keď sa obzerám späť na svoj deň, robím si zoznam malých gest lásky – povzbudzujúcich správ; telefonát atď. Ďakujem za tieto veci a prosím Ježiša, aby mi pomohol vidieť jeho činnosť a oslobodil ma od slepoty. Učeníci netrpezlivo očakávajú príchod Kráľovstva. Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie pre nás znamenajú, že kráľovstvo je už na dosah: „Hľa, kráľovstvo Božie je medzi vami“. Je už prítomná prostredníctvom Ježišovho učenia a uzdravovania. Kdekoľvek dávame alebo prijímame pravú lásku, láskavosť, miernosť, súcit, štedrosť, zažívame Kráľovstvo. 'Kráľovstvo Božie je medzi vami!' Nebudú existovať žiadne vonkajšie znaky, ktoré by predpovedali jeho príchod, pretože už je tu. Najväčším znamením je samotná osoba Ježiša, ktorý na začiatku svojho verejného účinkovania ohlásil svoj príchod. Je ako malé semienko, ktoré vyrastie do obrovského stromu, ale už je prítomné a to nás napĺňa nádejou a istotou: kráľovstvo je už medzi nami. Vo svete, kde sa Kráľovstvo zdá byť také vzdialené, niekedy dokonca aj neprítomné, prosím o milosť, aby som bol citlivý na jeho prítomnosť a mohol sa naň spoľahnúť, aby som udržal svoj záväzok k jeho rastu. Kráľovstvo tu ešte nie je vo svojej plnosti. Toto medzičasy je ťažké a často tajomné, pretože dobro musí znášať veľa utrpenia a odmietnutia, ako to predpovedá sám Ježiš. Modlím sa za tých, ktorí trpia pre Kráľovstvo. Otče, nech príde tvoje kráľovstvo! Božie kráľovstvo je na dosah; iba Boh ma môže inšpirovať a umožniť mi, aby som sa dostal ešte o kúsok ďalej, aby som dovolil vláde Boha, aby o niečo viac začala pôsobiť. Božie kráľovstvo je mimo dohľadu mnohých; Prosím Boha, aby ma požehnal, aby som mohol vidieť, ako Boží Duch už pôsobí vo svete okolo mňa. Možno sa znova pozriem na to, kde cítim najväčšiu výzvu, v nádeji, že uvidím, ako môže Boh konať pre dobro. Židia očakávali, že od Boha bude poslaný niekto, kto prinesie Kráľovstvo Božie na tejto zemi – Mesiáša. Ježiš je pre nás Mesiáš, ktorý prišiel medzi nás. Ale ako povedal Pilátovi: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta, ale kráľovstvo Ducha. Všetci môžeme mať účasť na tomto Kráľovstve tým, že budeme žiť tak, ako nás učil Ježiš, tým, že budeme žiť skutočne kresťanským životom. Jeho pomoc je nám neustále prítomná na našej ceste viery. Otázka farizejov predpokladá, že Božie kráľovstvo ešte len príde a bude viditeľné (ako pozemské kráľovstvo). Ježiš odpovedá, že kráľovstvo je už prítomné, ale je neviditeľné: „Božie kráľovstvo je medzi vami“. Alternatívny preklad znie: „Božie kráľovstvo je vo vás“. Keď sa Ježiš rozprával so svojimi učeníkmi, povzbudzuje ich, aby sa nenechali rozčúliť, ba ani príliš nezvedavo, ohľadom konca čias a (druhého) príchodu Syna človeka. Namiesto toho nech sa sústredia na tu a teraz a zamyslia sa nad Ježišovým vlastným učením: Syn človeka „musí najprv zniesť veľa utrpenia a byť zavrhnutý touto generáciou“. Toto čoskoro uvidia v Jeruzaleme. Toto je napätie každého kresťana: dúfať, že Boh zasiahne a prinesie lepší svet, a zároveň pracovať a konať s vedomím, že všetko závisí od nás. Pane, varuješ ma, aby som sa nenechal rozptyľovať strašiakmi a prorokmi, ktorí si nárokujú súkromné ​​zjavenia o konci sveta. Je to náš svet; musíme ju formovať a starať sa o ňu s trpezlivosťou a odvahou.  „Božie kráľovstvo“ znamená Božiu prítomnosť, lásku a dobrotu. Ako som dnes zažil Boha vo svojom živote? Dovoľujem Bohu, aby si ma viac a viac prevzal? Je to tak, že kráľovstvo Božie rozkvitne v mojom srdci. Často hľadáme u mimoriadnych ľudí uistenie, že Boh je v našej súčasnej situácii. Boh sa však častejšie nachádza v tichu; v tichej vytrvalosti, tichej radosti, tichej láskavosti a dobrote. Pane, daj mi ticho a pokoj, aby som ťa našiel. Ježišovo kráľovstvo nie je z tohto sveta, farizeji sa čudujú, kedy príde, nechápu, že kráľovstvo Božie je vnútri, nie je to pozemské kráľovstvo, ale kráľovstvo srdca, kde vládne pravda a spravodlivosť, spravodlivosť a pokoj . Aby sme mohli žiť v kráľovstve, musíme sa držať Ježišovho učenia. ‚Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť‘ a všetko bude dobré. Tvoj prísľub nám, Ježišu, je, že ak ťa máme ako Pána svojho života, všetko, čo potrebujeme, bude naše. Tým nechceme povedať, že životom prejdeme bez bolesti a ťažkostí, ale prejdeme životom s vami po našom boku, aby ste nás viedli a chránili a pomáhali nám na našej ceste. Božie kráľovstvo je tiché a nenápadné, nie je to veľká šou. Jedným zo spôsobov, ako to chápať, je spoločnosť bez nadvlády, v ktorej sú ľudia oslobodení, aby sa stali tým, čím ich Boh myslí. Žiadam, aby som nikomu nedominoval, ale rešpektoval slobodu každého byť sám sebou. Modlím sa: ‚Ježišu, často hovoríš o tom, že musíš trpieť. Nech mám odvahu trpezlivo znášať kríže, ktoré mi život posiela. Môžem veriť, že trpezlivo znášané nevyhnutné utrpenie prináša svetu dobro, ako to urobila vaša smrť.“ Toto je napätie každého kresťana: dúfať, že Boh zasiahne a prinesie lepší svet, a zároveň pracovať a konať s vedomím, že všetko závisí od nás. Pane, varuješ ma, aby som sa nenechal rozptyľovať strašiakmi a prorokmi, ktorí si nárokujú súkromné ​​zjavenia o konci sveta. Je to náš svet; musíme ju formovať a starať sa o ňu s trpezlivosťou a odvahou. Niekedy sa musíme poriadne pozerať, aby sme videli Božie kráľovstvo a jeho vlastnosti. V okolí, komunite alebo v rodine si nemusíme hneď všimnúť veci Ježišovho kráľovstva. Kdekoľvek nájdeme vlastnosti blahoslavenstiev alebo vlastnosti úprimnej lásky, tam nájdeme Božie kráľovstvo.

Kedy príde Božie kráľovstvo

Farizeji položili Ježišovi Kristovi zaujímavú otázku: Kedy príde Božie kráľovstvo. Táto otázka zaujíma aj nás. Odpoveď nášho Spasiteľa vyvracia nesprávne predstavy o Božom kráľovstve, ktoré mali farizeji a azda i tie, ktoré máme my. Spasiteľ hovorí, že Božie kráľovstvo je v nás. Božie kráľovstvo je čosi skrytého a nachádza sa predovšetkým v srdci človeka. Kde Božia vôľa určuje ľudský život a Božia láska napĺňa srdce, tam je Božie kráľovstvo. Prítomnosť alebo neprítomnosť Božieho kráľovstva sa ukazuje na mestách, na spoločenských vrstvách, na rodinách a priateľských stykoch jednotlivých ľudí. Pápež Pavol VI. vo svojom nádhernom vyznaní viery hovorí: „Čo sa týka Božieho kráľovstva, nemôže sa jeho rast zamieňať s pokrokom ľudskej kultúry a techniky, ale pozostáva v stále hlbšom poznaní nepreniknuteľných bohatstiev Krista, v stále silnejšej nádeji na večné dobrá a v stále vrúcnejších odpovediach na Božiu lásku.“ Dalo by sa teda povedať, že príchod Božieho kráľovstva máme vo vlastných rukách. A tak by bolo dobré pouvažovať nad otázkou: „Čo robím preto, aby Božie kráľovstvo zavládlo v mojom srdci, rodine, pracovisku...?“ Amen Pýtame sa: „Kde hľadať Božie kráľovstvo, keď žijeme na zemi?“ Ježiš Kristus dôrazne odpovedá na túto otázku a hovorí: „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17, 21). Nesmrteľná duša, povolaná k nadprirodzenému životu je nositeľkou tejto božskej výsady. Nárok na Nebeské kráľovstvo bez osobnej spásy nie je možný. A tak obe tieto veličiny adekvátne vyplňujú zmysel kresťanstva a jeho charizmatického poslania. Spása a večnosť inšpirujú k rozlišovaniu konštruktívnych materiálnych a duchovných hodnôt. Materiálne hodnoty sú ľuďom blízke, pretože podporujú pozemský život, zároveň však napomáhajú pochopiť hodnoty nadprirodzené. Kresťanstvo si váži hodnoty stvoreného sveta a s úctou na ne pozerá, pretože sú dielom Boha Stvoriteľa. Súčasne vyjadrujú i obraz jeho nekonečnej múdrosti. Spása a večný život je pre veriaceho vrcholom túžob, myšlienok a práce, pretože uskutočňujú prisľúbené Božie kráľovstvo a právo na večný život.. Dávajú zmysel bolesti i radosti, sú svetlom v pochybnostiach a napĺňajú ducha pokojom. Bol raz jeden roztržitý profesor, ktorý bol tak zaujatý svojou prácou, že často zabúdal na jednoduché detaily života. Jedného dňa mu manželka povedala: „Henry, nezabudni, dnes sa sťahujeme. Pozri, do vrecka ti dávam lístok s novou adresou. Nezabudni!“ Deň ubehol a profesor z práce prišiel domov. Vstúpil dnu a zbadal, že dom je prázdny. Znepokojený vyšiel von, sadol si na schody a usiloval sa spomenúť na adresu nového bydliska. Zbadal chlapca, ktorý išiel k nemu, a spýtal sa: „Chlapček, nevieš kde išli tí ľudia, ktorí tu predtým bývali?“ Chlapec odpovedal: „Samozrejme, že to viem, ocko. Mamka mi povedala, že to určite zabudneš...“

      Zaiste, táto situácia v nás vyvolá úsmev. Len ťažko sa nám stane, že zabudneme na takéto „detaily“ života. No mnohokrát sa podobáme tomuto profesorovi, pokiaľ ide o „detaily“ duchovného života. Vyznávame síce, že očakávame Kristov slávny návrat, ale žijeme tak, akoby nikdy nemal nastať.

      Nezabúdajme, kto sme a kam smerujeme..