Kedy príde Božie kráľovstvo

Farizeji položili Ježišovi Kristovi zaujímavú otázku: Kedy príde Božie kráľovstvo. Táto otázka zaujíma aj nás. Odpoveď nášho Spasiteľa vyvracia nesprávne predstavy o Božom kráľovstve, ktoré mali farizeji a azda i tie, ktoré máme my. Spasiteľ hovorí, že Božie kráľovstvo je v nás. Božie kráľovstvo je čosi skrytého a nachádza sa predovšetkým v srdci človeka. Kde Božia vôľa určuje ľudský život a Božia láska napĺňa srdce, tam je Božie kráľovstvo. Prítomnosť alebo neprítomnosť Božieho kráľovstva sa ukazuje na mestách, na spoločenských vrstvách, na rodinách a priateľských stykoch jednotlivých ľudí. Pápež Pavol VI. vo svojom nádhernom vyznaní viery hovorí: „Čo sa týka Božieho kráľovstva, nemôže sa jeho rast zamieňať s pokrokom ľudskej kultúry a techniky, ale pozostáva v stále hlbšom poznaní nepreniknuteľných bohatstiev Krista, v stále silnejšej nádeji na večné dobrá a v stále vrúcnejších odpovediach na Božiu lásku.“ Dalo by sa teda povedať, že príchod Božieho kráľovstva máme vo vlastných rukách. A tak by bolo dobré pouvažovať nad otázkou: „Čo robím preto, aby Božie kráľovstvo zavládlo v mojom srdci, rodine, pracovisku...?“ Amen Pýtame sa: „Kde hľadať Božie kráľovstvo, keď žijeme na zemi?“ Ježiš Kristus dôrazne odpovedá na túto otázku a hovorí: „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17, 21). Nesmrteľná duša, povolaná k nadprirodzenému životu je nositeľkou tejto božskej výsady. Nárok na Nebeské kráľovstvo bez osobnej spásy nie je možný. A tak obe tieto veličiny adekvátne vyplňujú zmysel kresťanstva a jeho charizmatického poslania. Spása a večnosť inšpirujú k rozlišovaniu konštruktívnych materiálnych a duchovných hodnôt. Materiálne hodnoty sú ľuďom blízke, pretože podporujú pozemský život, zároveň však napomáhajú pochopiť hodnoty nadprirodzené. Kresťanstvo si váži hodnoty stvoreného sveta a s úctou na ne pozerá, pretože sú dielom Boha Stvoriteľa. Súčasne vyjadrujú i obraz jeho nekonečnej múdrosti. Spása a večný život je pre veriaceho vrcholom túžob, myšlienok a práce, pretože uskutočňujú prisľúbené Božie kráľovstvo a právo na večný život.. Dávajú zmysel bolesti i radosti, sú svetlom v pochybnostiach a napĺňajú ducha pokojom. Bol raz jeden roztržitý profesor, ktorý bol tak zaujatý svojou prácou, že často zabúdal na jednoduché detaily života. Jedného dňa mu manželka povedala: „Henry, nezabudni, dnes sa sťahujeme. Pozri, do vrecka ti dávam lístok s novou adresou. Nezabudni!“ Deň ubehol a profesor z práce prišiel domov. Vstúpil dnu a zbadal, že dom je prázdny. Znepokojený vyšiel von, sadol si na schody a usiloval sa spomenúť na adresu nového bydliska. Zbadal chlapca, ktorý išiel k nemu, a spýtal sa: „Chlapček, nevieš kde išli tí ľudia, ktorí tu predtým bývali?“ Chlapec odpovedal: „Samozrejme, že to viem, ocko. Mamka mi povedala, že to určite zabudneš...“

      Zaiste, táto situácia v nás vyvolá úsmev. Len ťažko sa nám stane, že zabudneme na takéto „detaily“ života. No mnohokrát sa podobáme tomuto profesorovi, pokiaľ ide o „detaily“ duchovného života. Vyznávame síce, že očakávame Kristov slávny návrat, ale žijeme tak, akoby nikdy nemal nastať.

      Nezabúdajme, kto sme a kam smerujeme..