Všetkým ktorí si
pozreli tento blog prajem v Novom roku 2022 veľa Božieho požehnania, zdravia a
aby ten budúci rok bol o niečo lepší ako ten minulý.
Všetkým ktorí si
pozreli tento blog prajem v Novom roku 2022 veľa Božieho požehnania, zdravia a
aby ten budúci rok bol o niečo lepší ako ten minulý.
Karol sa narodil 19. januára 1911 v Skalke
nad Váhom. Teologické štúdia absolvoval na Vysokej škole Bohosloveckej v Nitre.
Ordinovaný bol 16. júna 1935 v Nitre.
Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Beluši, Predmieri (1935 – 1936)
a v Bánovciach nad Bebravou (1936 – 1940). V roku 1940 až 1945
bol správcom farnosti v Ilave. V roku 145 odišiel do exilu v Rakúsku.
Bol duchovným správcom slovenských exulantov. Podporoval organizáciu Slovenský revolučný
odboj a po roku 1948 sa stal vedúcim rakúskej odbočky Slovenskej národnej
rady v zahraničí. Pôsobil vo vysielači Biela légia. Roku 1951 zriadil
kanceláriu Slovenskej charity v Salzburgu. Roku 2000 bol menovaný za
čestného kanonika nitrianskej diecézy. Zomrel 29. decembra 2003 v obci Oberalm
v Rakúsku.
Kňaz, člen rehole Tešiteľov Božského
Srdca, pedagóg, novinár a spisovateľ.
Stanislav sa narodil 2. februára 1916
v mestskej časti Bratislava – Rača. Ľudovú školu navštevoval v rodnej
obci. Gymnázium začal študovať v Bratislave. V roku 1932 vstúpil do rehole Tešiteľov
Božského Srdca (Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani). Noviciát si vykonal
v Tullnerbachu (Rakúsko), zmaturoval vo Viedni (1934). Teológiu študoval v
Bratislave a Brne, za kňaza ho vysvätili 5. júla 1939. V teologických štúdiách
pokračoval na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde
v roku 1941 dosiahol doktorát teológie. Úzko spolupracoval s Ústrednou
katolíckou kanceláriou. Po roku 1945 osobitnú pozornosť venoval akademickej
mládeži. Stanislav Xavér Čík organizoval stretnutia, prednášky, duchovné
cvičenia, púte. Neskôr bol spolupracovníkom biskupa Pavla Hnilicu v rámci
diela Pro fratribus. V roku 1948 bol šéfredaktorom Katolíckych novín. Počas barbarskej noci v apríli 1950 ho
deportovali do Podolínca, odkiaľ v júli 1950 utiekol. Na jar roku 1951
ilegálne opustil Slovensko a prišiel do Ríma, kde spolu s Antonom
Botekom založili Slovenské katolícke ústredie a začali vydávať časopis Hlasy z Ríma. Ako peritus sa
zúčastnil na Druhom Vatikánskom koncile. Spolu s Antonom Botekom (pod
pseudonymom Jozef Inovecký) napísal niekoľko kníh o postavení Katolíckej
cirkvi pod komunistickým útlakom. Od roku 1971 bol vedúcim Slovenskej duchovnej
služby vo Viedni. Mal mnohé kontakty na katolícke tlačové agentúry na Západe;
vo Viedni pôsobil až do novembra 1989. Po návrate do vlasti žil
v charitnom domove v Pezinku. Zomrel vo veku 87 v Pezinku 8. marca
2003.
Knižne mu vyšli Dejiny Mariatálu v roku 1942, Marianka pútnické miesto v roku 1991.
Jozef sa narodil 4. marca 1914
v Závode. Ordinovaný bol 5. júla 1937 v Olomouci. Kaplánom bol
v Trenčianskej Teplej, Bošanoch (1938 – 1940), Skačanoch (1940 – 1941),
Dubnici nad Váhom (1941 – 1942),
Zliechove (1942 – 1943), v Močenku (1943 – 1945) a v Nitre -
Dolnom Meste (1945 – 1950). V roku 1944 získal doktorát z teológie.
Počas kaplánskej služby bol i profesorom náboženstva na Obchodnej
akadémii. V roku 1952 – 1973 spravoval farnosť Klátová Nová Ves. Následne
za biskupa Pasztora (1973 – 1988) vykonával úrad generálneho vikára. Popri tom
vyučoval na bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde sa venoval
predovšetkým pastorálnej teológii a homiletike. Roku 1973 sa stal
kanonikom a roku 1979 veľprepoštom. V roku 1990 bol menovaný za
pápežského preláta. Zomrel 19. marca 2003 pochovaný je v rodisku Závode.
Ignác sa narodil 11. júla 1860
v baníckom meste Handlová. Ordinovaný bol 4. augusta 1883 v Nitre. Po
vysviacke bol kaplánom v Oščadnici a v Kovarciach (1884 – 1886).
Následne bol katechétom v Oponiciach (1886 – 1889). Od roku (1889 – 1890)
znovu vykonáva kaplánsku službu v Nemšovej a Trenčianskej Teplej.
Farárom bol v Nitrianskom Rudne (1890 – 1892), Oponiciach (1892 – 1903)
a následne v Chynoranoch roku 1913 sa stal dištriktuálnym dekanom.
V roku 1933 bol poctený hodnosťou čestného kanonika a v roku
1948 pápežského preláta. Zomrel vo veku 95 rokov 30. júla 1955
v Chynoranoch.
Michal
sa narodil 23. októbra 1897 v Zemianskych Sadoch. Ordinovaný bol 29. júna
1922 v Nitre. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Starej Bystrici. Roku
1925 sa stal špirituálom Malého seminára a roku 1926 väzenským duchovným.
Od roku 1931 je riaditeľom ľudovej a meštianskej dievčenskej školy
v Nitre a roku 1932 riaditeľom dievčenského učiteľského ústavu. Roku
1937 bol menovaný za pápežského komorníka. V roku 1939 – 1952 spravoval
farnosť Nitra - Dolné mesto. Jeho
zásluhou sa vo filiálke Mlynárce postavil kostol. V roku 1944 bol menovaný
za čestného kanonika. V rokoch 1950 až 1952 bol internovaný v Močenku
a dva mesiace v leopoldovskej väznici. Následne bol administrátorom
v Pruskom (1952 – 1957), správcom kostola svätej Anny v Trenčíne (1957
– 1959), kaplán Skačany (1959 – 1960) a Bánovce nad Bebravou (1960 – 1961).
Od roku 1961 spravoval farnosť Solčany. Mal živé sociálne cítenie, ktoré šíril
tak prostredníctvom časopisov Svornosť, Naša Nedeľa a Úsvit, ako aj
charitatívnymi projektami, zvlášť v štvrti Čermáň. Okrem spomínaných
časopisov prispieval do periodík Časopis slovenských katechétov a Nová
žena. Je autorom modlitebnej knihy pre deti Chváľme Boha! Ktorá vyšla
v Nitre v roku 1943. Zomrel v roku 9. marca 1983 pochovaný je
v Dvorníkoch pri Hlohovci.
Narodil sa 7. apríla 1902 v Dolnom
Hričove. Ordinovaný bol 29. mája 1926 v Nitre. Po vysviacke bol kaplánom
v Zákopčí, Rakovej a Turzovke. Následne v rokoch (1928 – 1929)
bol dočasným administrátorom v Staškove. Jeho kňazská služba pokračovala
kaplánkami v Bánovciach (1929 – 1931), Trenčianskej Turnej (1931 – 1932),
kde bol i dočasným administrátorom
(1932 – 1933) a v Bytči (1933 – 1935). V rokoch 1935 – 1941 bol
administrátorom v Trenčíne Orechovom. V rokoch 1941 – 1953 spravoval
farnosť Horná Súča a následne až do smrti farnosť Opatová. Roku 1950 bol
menovaný za sídelného kanonika. Zomrel 5 decembra 1967 v Trenčíne, kde je
i pochovaný.
Jozef
sa narodil 9. novembra 1926 v Obyciach okres Zlaté Moravce. Keď mal 21
rokov vstúpil do Spoločnosti Božieho slova (Verbisti), v rámci ktorej
absolvoval filozofické štúdia. Po likvidácii reholí bol internovaný na
viacerých miestach až bol napokon roku 1952 prepustený. Pracoval
v civilnom zamestnaní v TOS v Trenčíne. Teológiu študoval
v roku 1957 – 1960 v Poľsku a 21. mája 1960 bol v Gniezdne
ordinovaný. Po vysviacke bol štyri roky v ilegalite. Po nevydarenom úteku
do švédska bol roku 1963 odsúdený v Poľsku a roku 1964
i v Československu. Nasledovalo ročné väzenie a po ňom znova
civilné zamestnanie. Po návrate do pastoračnej činnosti bol kaplánom
v Bánovciach (1969 – 1970) a v Nitre na Hornom Meste (1970 –
1975). V rokoch 1975 až 1995 spravoval farnosť Terchová, kde vzbudil
množstvo kňazských povolaní. V roku 2004 až 2010 spravoval farnosť
Svätoplukovo. Od roku 2010 čestným kanonikom. Zomrel 25. júla 2010 v 83
roku života.