Boh Starého a
Nového zákona je Bohom, ktorý oslovuje a prihovára sa. Nie je nejakým
vzdialeným a mlčiacim bohom, ale je Bohom, ktorý žije a ako takého nám
dosvedčuje Biblia, a v takého veria všetci kresťania. Nie je Bohom, ktorý žije
vzdialený od sveta, a ktorého existencie sa nedotýka žiadne dianie vo svete. Aj
keď sa nám môže zdať opak tejto skutečnosti on je Bohom žijúcich. „Obracia sa k
ľuďom, prihovára sa im, neoznamuje im iba niečo, ale sám seba im
sprostredkováva a je tak prostredníctvom svojho slova prítomný uprostred života
svojho ľudu. Slovo Boha preto nie je iba informáciou, ale predovšetkým
personálnou komunikáciou, v ktorej nás Boh oslovuje z prekypujúcej lásky ako
priateľov.“ Už Izrael sa chápal ako Božie zhromaždenie a toto chápanie prešlo i
do Nového zákona, preto sa cirkev môže označovať ako Božím slovom povolaný a
zhromaždený ľud. Apoštol Pavol preto môže hlásať prvým obciam, že ich priviedol
v Ježišovi Kristovi k životu skrze evanjelium (1 Kor 4,15), teda skrze slovo a
tým môže byť cirkev označovaná ako creatura verbi. Tradícia z tohto vychádzala,
a preto mohla označiť cirkev ako zhromaždenie veriacich, teda congregatio
fidelium. Walter Kasper na tomto mieste podotýka, že toto označenie je potrebné
správne chápať. „Congregatio fidelium neznamená, že cirkev je dodatočným
zlúčením jednotlivých veriacich. Nie jednotliví veriaci sa zlučujú do cirkvi,
ale je to Boh, ktorý zvoláva cirkev ako svoj ľud prostredníctvom svojho slova a
spája ju v jednej viere.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára