Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať

 

Evanjelium podľa Lukáša   Lk 12, 39-48

Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým? “Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“

a) Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať

Táto veta pochádza z Evanjelia podľa Lukáša 12,48. Ježiš tu hovorí o zodpovednosti, ktorá prichádza s veľkými darmi a schopnosťami. Tí, ktorí dostali viac, sú povolaní k väčšej zodpovednosti a očakáva sa od nich, že budú konať podľa toho, čo im bolo zverené. Tento princíp sa často používa na zdôraznenie dôležitosti využívania svojich darov a talentov na dobré účely a na službu druhým. Je to výzva k vernosti a zodpovednosti vo všetkom, čo nám bolo dané.

b) Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm

Táto otázka pochádza z Biblie, konkrétne z Evanjelia podľa Lukáša 12,42. Je to podobenstvo, ktoré Ježiš rozpráva svojim učeníkom, aby ich povzbudil k vernosti a múdrosti v ich službe. Hovorí o vernom a múdrom správcovi, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm. Tento správca je obrazom verného služobníka, ktorý plní svoje povinnosti zodpovedne a s láskou.

c) Načo slúžia podobenstvá

Podobenstvá sú príbehy, ktoré Ježiš používal na vysvetlenie duchovných pravd a princípov. Napríklad, podobenstvo o rozsievačovi, ktoré nájdeme v Evanjeliu podľa Matúša 13. kapitole, hovorí o rôznych typoch pôdy, na ktoré padá semeno. Každý typ pôdy predstavuje rôzne reakcie ľudí na Božie slovo. Význam tohto podobenstva je v tom, že Božie slovo je ako semeno, ktoré má obrovský potenciál. Avšak, jeho rast a úroda závisia od toho, ako je prijaté a v akom prostredí sa nachádza.

Žalm 90

 Ž 90, 3-4, 5-6. 12-13. 14+17

„Hned zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasat a radovať sa po všetky dni života." Koľkokrát sme už túžili po požehnaní, ktoré zmení naše životy. S každým požehnaním, ktoré Boh prináša do nášho života prichádza milosť, ale aj zodpovednosť. Aj v túto chvíľu sa môžem rozhodnúť, či chcem vykročiť do nového dňa sám, alebo prijmem a odpoviem na Božiu milosť: „Ďakujem Ti za tvoj dar, zverujem sa Tvojej láske.“ Voľba je na každom z nás. Pane, zverujem sa Tvojej láske. Zverujem Ti aj všetkých, ktorých dnes stretnem, ktorých mi pošleš do cesty. AL.: dovol', aby v tebe horel môj oheň. Neobmedzuj ho, neboj sa, nerozptyl'uj sa. Rozšír si srdce a ja spôsobím, že bude horieť ako horiaci ker, a nezhorí. Láska je tvorivá. Túžim zapal'ovat tvorit, dávať život, obohacovat'. Chcem, aby mộj oheň horel v srdciach mojich detí. Túžim po tom a ponáhl'am sa, aby som zapálil vel'ký požiar lásky. Otvor si srdce a vyjdi mi v ústrety. Volám tvoje srdce a túžim po ňom, lebo ti chcem dať seba.

Svätý Václav

 Dnes cirkev upriamuje naše oči na sv. Václava. Jeho slovanské meno odvodené zo staročeského mena Veceslav alebo Věnceslav znamená „viacej slávny“ (preslávny). Toto české knieža pochádza z tretej krestanskej generácie dynastie Přemyslovcov. Podľa starej tradície sa narodil na Stochově u Libušína pravdepodobne v roku 907, za vlády kniežata Spytihneva, ktorý bol bratom jeho otca. Václav bol najstarším synom kniežata Vratislava l. a jeho manželky Drahomíry pochádzajúcej z kmeňa pobaltských Slovanov - Stodoranoy (Havolanov), ktorí vtedy sídlili na území dnešného Braniborska. Václav mal ešte dvoch bratov (Boleslava a Spytihneva, ktorý zomrel mladý) a štyri sestry, z ktorých po mene poznáme len Přibyslavu. Vychovávaný bol v krestanskom prostredí pod dohladom svojej babičky sv. Ludmily, prvej českej historickej a krestanskej kňažnej a prvej svätice českých dejín. Najprv sa vzdelával v slovanskom písme a neskoršie ho poslali na latinskú školu v Budči, kde pôsobil ako učiteľ aj kňaz zvaný Učen a kde sa naučil aj po grécky. Svojou vzdelanostou a zbožnostou prevyšoval svoje okolie natolko, že jeho súčasníci hovorili: „čo si počneme s ním; ten, ktorý má byť kniežatom je skazený od kňazov a je ako mnich.“ Jeho zbožnosť bola naozaj veká. Je o ňom známe, že vlastnými rukami dopestoval a pripravoval obetné dary ku sv. onmši. V r. 924, ked' dosiahol plnoletosť, ujal sa Václav vlády. Svoju matku Drahomíru, ktorá mala účasť na vražde jeho babičky sv. Ludmily, vykázal preč z hradu a rozkázal preniesť ostatky sv. Ludmily z Tetína do Prahy do dokončeného chrámu sv. Juraja. Napriek svojim asketickým sklonom, mladosti a zložitosti pomerov, sa prejavil ako schopný panovník. Išlo mu o ďalšiu evanjelizáciu Čiech. Správne rozpoznal budúci vývoj Európy, avšak nebol pochopený svojím okolím. Jeho krestanský spôsob vlády a spravodlivá prisnosť k neukáznenej, väčšinou ešte pohanskej šlachte, i to, že prijal vazalskú závislosť na Henrichovi I., vyvolali opozíciu na čele s jeho mladším bratom Boleslavom, na ktorého popud bol 28.IX.929 (nebo 935) v Starej Boleslavi zavraždený. Prvá staroslovienská legenda nám takto približuje jeho smrt: „Ked zomrel jeho otec Vratislav, ustanovili Česi za knieža Václava. Z Božej milosti bol dokonalý vo viere. Dobre robil všekým chudobným: nahých odieval, hladných kŕmil, pocestných prijímal podľa slov evanjelia, nezniesol, aby niekto krivdil vdovám, mal rád všetkých ľudí, chudobných i bohatých, posluhoval božím služobníkom, vyzdobil mnoho kostolov. No českí muži spyšneli a nahovorili jeho mladšiemu bratovi Boleslavovi: „Brat Václav ta chce zabitť. Spolčil sa s matkou a so svojimi mužmi.“ Ked' sa niekde slávil sviatok posviacky chrámu, Václav tam nikdy nechýbal. Tak vošiel v nedeľu na sviatok Kozmu a Damiána do mesta Boleslavi. Po svätej omši sa chcel vrátiť do Prahy. Ale Boleslav ho zadržal s podlým zámerom: „Prečo odchádzaš, brat mộj?" Práve zazvonili na ranné oficium. en čo Václav začul hlas zvona, povedal: „Chvála Ti, Pane, že si mi dal dožiť sa tohto rána.“ I vstal a šiel na ranné oficium. Hned' v bráne ho dobehol Boleslav. Václav sa naňho pozrel a povedal: „,Brat mój, včera si nám dobre poslúžil.“ Ale k Boleslavovým ušiam sa naklonil diabol a prevrátil mu srdce. Vytasil meč a odpovedal mu: ,Teraz ti chcem ešte lepšie poslúžiť.“ Ako to povedal, udrel ho mečom po hlave.