Svätý Václav

 Dnes cirkev upriamuje naše oči na sv. Václava. Jeho slovanské meno odvodené zo staročeského mena Veceslav alebo Věnceslav znamená „viacej slávny“ (preslávny). Toto české knieža pochádza z tretej krestanskej generácie dynastie Přemyslovcov. Podľa starej tradície sa narodil na Stochově u Libušína pravdepodobne v roku 907, za vlády kniežata Spytihneva, ktorý bol bratom jeho otca. Václav bol najstarším synom kniežata Vratislava l. a jeho manželky Drahomíry pochádzajúcej z kmeňa pobaltských Slovanov - Stodoranoy (Havolanov), ktorí vtedy sídlili na území dnešného Braniborska. Václav mal ešte dvoch bratov (Boleslava a Spytihneva, ktorý zomrel mladý) a štyri sestry, z ktorých po mene poznáme len Přibyslavu. Vychovávaný bol v krestanskom prostredí pod dohladom svojej babičky sv. Ludmily, prvej českej historickej a krestanskej kňažnej a prvej svätice českých dejín. Najprv sa vzdelával v slovanskom písme a neskoršie ho poslali na latinskú školu v Budči, kde pôsobil ako učiteľ aj kňaz zvaný Učen a kde sa naučil aj po grécky. Svojou vzdelanostou a zbožnostou prevyšoval svoje okolie natolko, že jeho súčasníci hovorili: „čo si počneme s ním; ten, ktorý má byť kniežatom je skazený od kňazov a je ako mnich.“ Jeho zbožnosť bola naozaj veká. Je o ňom známe, že vlastnými rukami dopestoval a pripravoval obetné dary ku sv. onmši. V r. 924, ked' dosiahol plnoletosť, ujal sa Václav vlády. Svoju matku Drahomíru, ktorá mala účasť na vražde jeho babičky sv. Ludmily, vykázal preč z hradu a rozkázal preniesť ostatky sv. Ludmily z Tetína do Prahy do dokončeného chrámu sv. Juraja. Napriek svojim asketickým sklonom, mladosti a zložitosti pomerov, sa prejavil ako schopný panovník. Išlo mu o ďalšiu evanjelizáciu Čiech. Správne rozpoznal budúci vývoj Európy, avšak nebol pochopený svojím okolím. Jeho krestanský spôsob vlády a spravodlivá prisnosť k neukáznenej, väčšinou ešte pohanskej šlachte, i to, že prijal vazalskú závislosť na Henrichovi I., vyvolali opozíciu na čele s jeho mladším bratom Boleslavom, na ktorého popud bol 28.IX.929 (nebo 935) v Starej Boleslavi zavraždený. Prvá staroslovienská legenda nám takto približuje jeho smrt: „Ked zomrel jeho otec Vratislav, ustanovili Česi za knieža Václava. Z Božej milosti bol dokonalý vo viere. Dobre robil všekým chudobným: nahých odieval, hladných kŕmil, pocestných prijímal podľa slov evanjelia, nezniesol, aby niekto krivdil vdovám, mal rád všetkých ľudí, chudobných i bohatých, posluhoval božím služobníkom, vyzdobil mnoho kostolov. No českí muži spyšneli a nahovorili jeho mladšiemu bratovi Boleslavovi: „Brat Václav ta chce zabitť. Spolčil sa s matkou a so svojimi mužmi.“ Ked' sa niekde slávil sviatok posviacky chrámu, Václav tam nikdy nechýbal. Tak vošiel v nedeľu na sviatok Kozmu a Damiána do mesta Boleslavi. Po svätej omši sa chcel vrátiť do Prahy. Ale Boleslav ho zadržal s podlým zámerom: „Prečo odchádzaš, brat mộj?" Práve zazvonili na ranné oficium. en čo Václav začul hlas zvona, povedal: „Chvála Ti, Pane, že si mi dal dožiť sa tohto rána.“ I vstal a šiel na ranné oficium. Hned' v bráne ho dobehol Boleslav. Václav sa naňho pozrel a povedal: „,Brat mój, včera si nám dobre poslúžil.“ Ale k Boleslavovým ušiam sa naklonil diabol a prevrátil mu srdce. Vytasil meč a odpovedal mu: ,Teraz ti chcem ešte lepšie poslúžiť.“ Ako to povedal, udrel ho mečom po hlave.