Svätý Roman opát

Svätý Roman opát, známy aj ako Roman z Condatu, bol významný kresťanský mních a zakladateľ kláštora v Condate. Narodil sa okolo roku 390 v Burgundsku, v dnešnom Francúzsku, a zomrel okolo roku 463. Jeho život a dielo mali veľký vplyv na rozvoj mníšskeho života v Galii (dnešné Francúzsko) a jeho odkaz žije dodnes. Roman sa narodil v kresťanskej rodine a už od mladosti prejavoval veľký záujem o duchovný život. V mladom veku sa rozhodol opustiť svet a venovať sa asketickému životu. Odišiel do pustatiny v pohorí Jura, kde žil ako pustovník a venoval sa modlitbe a meditácii. Po niekoľkých rokoch pustovníckeho života sa k Romanovi pripojil jeho brat Lupicinus a ďalší nasledovníci. Spoločne založili kláštor v Condate, ktorý sa stal centrom duchovného života a vzdelania. Kláštor rýchlo rástol a priťahoval mnoho mníchov, ktorí sa chceli venovať duchovnému životu pod vedením Romana a Lupicina. Roman bol známy svojou prísnou asketickou disciplínou a hlbokou zbožnosťou. Jeho život a učenie mali veľký vplyv na rozvoj mníšskeho života v Galii. Kláštor v Condate sa stal vzorom pre mnoho ďalších kláštorov, ktoré vznikali v tejto oblasti. Roman a jeho nasledovníci sa venovali nielen modlitbe a meditácii, ale aj práci a vzdelávaniu, čím prispeli k rozvoju miestnej komunity. Roman bol známy aj svojimi zázrakmi a liečiteľskými schopnosťami. Mnoho ľudí prichádzalo do kláštora v Condate, aby sa uzdravili alebo našli duchovnú útechu. Jeho svätosť a zázraky prispeli k jeho popularite a uctievaniu ako svätca. Po smrti Romana sa jeho hrob stal miestom púte a uctievania. Jeho nasledovníci pokračovali v jeho diele a kláštor v Condate zostal dôležitým centrom duchovného života. Roman bol neskôr kanonizovaný a jeho sviatok sa slávi 28. februára. Svätý Roman opát bol výnimočný človek, ktorý zasvätil svoj život duchovnému životu a službe druhým. Jeho prísna asketická disciplína, hlboká zbožnosť a zázraky zanechali hlboký vplyv na mníšsky život v Galii a jeho odkaz žije dodnes. Kláštor v Condate, ktorý založil, sa stal vzorom pre mnoho ďalších kláštorov a prispel k rozvoju duchovného života a vzdelania v tejto oblasti.

Svätý Ján Bosko

Ján Bosco, známy aj ako don Bosco, bol významný taliansky kňaz, pedagóg a zakladateľ rehole saleziánov. Narodil sa 16. augusta 1815 v Becchi pri Turíne v Sardínskom kráľovstve (dnešné Taliansko) a zomrel 31. januára 1888 v Turíne. Jeho život a dielo mali obrovský vplyv na výchovu a starostlivosť o mládež, najmä o chudobných a opustených chlapcov. Ján Bosco sa narodil v chudobnej roľníckej rodine. Jeho otec zomrel, keď mal Ján len dva roky, a tak ho vychovávala jeho matka Margita Occhienová. Už od mladosti prejavoval veľký záujem o vzdelanie a duchovný život. Ako deväťročnému sa mu snívalo videnie, ktoré ho inšpirovalo k tomu, aby sa venoval výchove mládeže. V roku 1835 vstúpil do seminára a 5. júna 1841 bol vysvätený za kňaza. Po vysviacke sa usadil v Turíne, kde začal svoju prácu medzi chudobnými a opustenými chlapcami. V roku 1846 založil svoje prvé oratórium na turínskom predmestí Valdocco, kde poskytoval chlapcom vzdelanie, duchovnú starostlivosť a remeselné zručnosti. Zakladanie rehole saleziánov. Ján Bosco bol veľmi inšpirovaný svätým Františkom Saleským, ktorého láskavosť a prístup k ľuďom ho hlboko ovplyvnili. V roku 1859 založil rehoľnú spoločnosť, ktorá bola neskôr schválená ako Spoločnosť svätého Františka Saleského, známa aj ako saleziáni. Táto rehoľa sa zameriavala na výchovu a starostlivosť o mládež, najmä o tých, ktorí boli opustení alebo v ťažkej životnej situácii. Ján Bosco vyvinul tzv. preventívny systém výchovy, ktorý bol založený na troch pilieroch: nábožnosť, rozum a láskavosť. Tento systém sa zameriaval na prevenciu problémov a na vytváranie pozitívneho a podporného prostredia pre mladých ľudí. Bosco veril, že výchova je záležitosťou srdca a že deti musia byť nielen milované, ale aj vedieť, že sú milované. V roku 1872 založil Ján Bosco spolu s Máriou Mazzarellovou ženskú rehoľnú spoločnosť Dcéry Panny Márie Pomocnice, ktorá sa zameriavala na výchovu a starostlivosť o opustené a chudobné dievčatá. Táto spoločnosť sa rýchlo rozšírila a stala sa dôležitou súčasťou saleziánskej rodiny. Ján Bosco zomrel 31. januára 1888 v Turíne. Jeho dielo a odkaz však žijú ďalej prostredníctvom saleziánov a Dcér Panny Márie Pomocnice, ktorí pokračujú v jeho práci po celom svete. V roku 1929 bol vyhlásený za blahoslaveného a v roku 1934 za svätého. Jeho sviatok sa slávi 31. januára. Ján Bosco bol v písomnom kontakte so slovenskými kňazmi Vojtechom Kelecsényim a Jánom Bollom a niektorými dobrodincami zo Slovenska. Prvý životopis dona Bosca v slovenskom jazyku vyšiel v roku 1899 od Pavla Jedličku, dekana a farára z Horných Orešian. Ján Bosco bol výnimočný človek, ktorý zasvätil svoj život výchove a starostlivosti o mládež. Jeho preventívny systém výchovy a láskavý prístup k mladým ľuďom zanechali hlboký vplyv na výchovu a vzdelávanie po celom svete. Jeho dielo a odkaz žijú ďalej prostredníctvom saleziánov a Dcér Panny Márie Pomocnice, ktorí pokračujú v jeho práci a prinášajú nádej a pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú.

1. Trest by mal byť vašou poslednou možnosťou ako vychovávať vaše deti.

   Je oveľa jednoduchšie stratiť trpezlivosť a vyhrážať sa dieťaťu, než ho presviedčať. Je pre našu hrdosť uspokojivejšie trestať tých, ktorí nám odporujú, než ich znášať s pevnou láskavosťou. Svätý Pavol často nariekal nad tým, ako sa niektorí obrátení na vieru ľahko vracajú k svojim starým zvykom, no znášal to s obdivuhodnou trpezlivosťou. Takúto trpezlivosť potrebujeme pri jednaní s mladými.

 

2. Vychovávateľ sa musí snažiť, aby ho žiaci milovali, ak si chce získať ich rešpekt.

   Ak sa mu to podarí, vynechanie prejavu láskavosti je trestom, ktorý povzbudzuje napodobňovanie a odvahu bez ponižovania. Tento cieľ dosiahne, ak svojimi slovami a skutkami jasne ukáže, že jeho starostlivosť smeruje k duchovnému a časnému blahu žiakov.

 

3. Tresty by sa mali udeľovať súkromne, nie verejne, okrem veľmi zriedkavých prípadov.

   Mali by sme ich napraviť s trpezlivosťou otca. Verejné nápravy alebo tresty by som povolil iba v prípadoch prevencie alebo nápravy závažného škandálu.

 

4. Absolútne sa treba vyvarovať fyzickým trestom, ako je bitie, kľačanie v bolestivej polohe, ťahanie za uši a podobne.

   Zákon tieto tresty zakazuje, dráždia chlapcov a znižujú povesť vychovávateľa.

 

5. Vychovávateľ musí dbať na to, aby žiaci poznali pravidlá disciplíny a s tým spojené odmeny a tresty.

   Deti potrebujú hranice a dobre na ne reagujú. Nikto sa necíti bezpečne, ak letí naslepo, a vždy havaruje.

 

6. Buďte prísni, keď ide o povinnosť, pevní v úsilí o dobro, odvážni v predchádzaní zlu, ale vždy jemní a rozvážni.

   Skutočný úspech môže prísť len z trpezlivosti. Netrpezlivosť len znechutí žiakov a šíri nespokojnosť. Dlhoročné skúsenosti ma naučili, že trpezlivosť je jediným liekom aj na najhoršie prípady neposlušnosti. Láskavosť nakoniec zvíťazí tam, kde prísnosť zlyhá.

 

7. Aby sme boli skutočnými otcami pri zaobchádzaní s mladými, nesmieme dovoliť, aby hnev zatemnil našu tvár.

   Ak sme zaujatí, nech jasný pokoj našej mysle rozptýli oblaky netrpezlivosti. Sebaovládanie musí ovládať našu myseľ, srdce a pery. Keď je niekto na vine, vzbudzujte vo svojom srdci súcit a v mysli pre neho nádej; potom ho napravíte. Pokorná modlitba k Bohu je často užitočnejšia ako prudký výbuch hnevu. Vaši žiaci nebudú mať z vašej netrpezlivosti žiaden úžitok a nebudete vzdelávať nikoho, kto by vás mohol napodobňovať.

Angelo Amato

 

Kardinál Angelo Amato bol významnou osobnosťou rímskokatolíckej cirkvi. Narodil sa 8. júna 1938 v Molfette, Taliansko. Po vstupe do rehole Saleziánov Dona Bosca študoval katolícku teológiu a filozofiu. Za kňaza bol vysvätený 22. decembra 1967. V roku 1974 získal doktorát z filozofie a následne pôsobil ako profesor dogmatiky na Pápežskej Saleziánskej univerzite, kde bol aj dekanom teologickej fakulty a vicerektorom. V roku 2002 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa zo Sily a tajomníka Kongregácie pre náuku viery. Dňa 6. januára 2003 prijal biskupskú vysviacku z rúk pápeža Jána Pavla II. V roku 2008 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, kde pôsobil až do roku 2018. Dňa 20. novembra 2010 bol vymenovaný za kardinála s titulárnym kostolom Santa Maria in Aquiro. Kardinál Amato bol známy svojou prácou na blahorečení a svätorečení mnohých osobností. V roku 2012 celebroval slávnostnú bohoslužbu v pražskej katedrále, pri ktorej bolo blahorečených Štrnásť pražských mučeníkov. V roku 2017 v Bratislave blahorečil kňaza Titusa Zemana. Kardinál Angelo Amato zomrel 31. decembra 2024 v Ríme vo veku 86 rokov. Jeho život a práca zanechali hlboký odkaz v rímskokatolíckej cirkvi a jeho prínos k teológii a svätorečeniu bude dlho pamätaný. Okrem svojej akademickej a duchovnej činnosti bol kardinál Amato aj autorom mnohých teologických diel a článkov. Jeho práca sa zameriavala na dogmatiku, mariológiu a ekleziológiu. Bol tiež členom viacerých teologických komisií a kongregácií, kde prispieval svojimi odbornými znalosťami a skúsenosťami. Kardinál Amato bol známy svojou pokorou, oddanosťou a láskou k cirkvi. Jeho život bol príkladom vernosti a služby Bohu a ľuďom. Jeho odkaz bude žiť ďalej prostredníctvom jeho diel a spomienok tých, ktorí ho poznali a spolupracovali s ním.