Svätý Šarbel Machlúf

Svätý Šarbel Machlúf (1828 – 1898) bol libanonský maronitský mních, kňaz a pustovník, známy svojím asketickým životom, mystickými zážitkami a zázrakmi, ktoré sa pripisujú jeho príhovoru. Narodil sa ako Jozef Anton Machlúf v dedine Békaa Kafra v Libanone. Už od detstva prejavoval hlbokú zbožnosť a túžbu po modlitbe. V roku 1851 vstúpil do Rádu libanonských maronitov, kde prijal meno Šarbel. Za kňaza bol vysvätený v roku 1859 a neskôr sa uchýlil do pustovne sv. Petra a Pavla v Annayi. Žil v úplnej samote, v modlitbe, pôste a manuálnej práci. Jeho cela mala len 6 m², jedol raz denne a spal len niekoľko hodín. Všetok čas venoval adorácii a rozjímaniu o Kristovom utrpenie. Zomrel 24. decembra 1898 počas adorácie pred Eucharistiou. Po smrti jeho telo nevykazovalo známky rozkladu a z jeho pozostatkov vytekala zvláštna olejnatá tekutina. Tisíce ľudí hlásili zázračné uzdravenia po modlitbe pri jeho hrobe alebo použití „oleja sv. Šarbela“. Blahorečený bol v roku 1965 a svätorečený v roku 1977 pápežom Pavlom VI. Jeho sviatok sa slávi 24. júla v rímskom kalendári. K sv. Šarbelovi sa modlia veriaci po celom svete – kresťania, moslimovia, hinduisti aj ateisti. Je patrónom Libanonu a symbolom duchovnej obnovy a uzdravenia. Jeho život je dôkazom, že ticho, pokora a modlitba môžu mať obrovskú duchovnú silu. 

Svätá Brigita Švédska

Svätá Brigita Švédska (1303 – 1373) bola významná švédska mystička, rehoľníčka a zakladateľka rehole brigitiek. Jej život je fascinujúcou kombináciou šľachtického pôvodu, hlbokej viery a duchovného vplyvu na Európu. Narodila sa na hrade Finsta pri Uppsale v Švédsku. Pochádzala zo šľachtickej rodiny, bola dcérou Birgera Perssona a Ingeborg Bengtsdotter. Vydala sa za Ulfa Gudmarssona, s ktorým mala osem detí – jednou z nich bola svätá Katarína Švédska. Po smrti manžela sa rozhodla zasvätiť život Bohu. Založila Kongregáciu sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, známe ako brigitky, s unikátnym konceptom dvojitého kláštora – mužská a ženská vetva žili oddelene, ale spolupracovali. Jej mystické vízie, najmä o utrpení Krista, sa stali základom jej duchovného diela – Kniha zjavení (Revelationes coelestes). V Ríme sa stala známou pre svoju dobrosrdečnosť a prorocké napomenutia pápežom a kráľom. V roku 1391 ju pápež Bonifác IX. vyhlásil za svätú. V roku 1999 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za patrónku Európy spolu s Katarínou Sienskou a Teréziou Benediktou od Kríža. Brigita sa modlila, aby jej bolo zjavené, koľko rán Kristus utrpel. Podľa tradície jej Ježiš povedal, že ich bolo 5480, a odporučil jej modliť sa 15 Otčenášov a Zdravasov denne počas jedného roka. Jej sviatok sa slávi 23. júla, v deň jej smrti.