Otokar Prochászka sa narodil 10. októbra 1858 v Nitre a zomrel 2. apríla 1927 v Budapešti. V rokoch 1869 až 1871 študoval na Piaristickom gymnáziu v Nitre. Gymnaziálne štúdiá dokončil na Gymnázium Svätého Štefana v Esztergome 1873 - 1875. Po teologických štúdiách na Nemecko-uhorskom kolégiu v Ríme ho roku 1881 vysvätili za kňaza. V štúdiách pokračoval na Univerzite svätého Gregora v Ríme. Od roku 1884 pôsobil v Ostrihome ako profesor teológie, od roku 1904 prednášal v Budapešti dogmatiku. Biskupské svätenie prijal 21. decembra 1905 v Sixtínskej kaplnke hlavným svätiteľom bol pápež Pius X. Biskupom sa stal v Stoličnom Belehrade v Székesfehérvári. Bol jedným zo spoluzakladateľov Katolickej ľudovej strany, jedným zo zakladateľov Krajinskej kresťansko-socialistickej strany, v rokoch 1920 až 1922 bol poslancom parlamentu, potom predsedom Kresťanskej zjednotenej národnej strany. Roku 1909 sa stal dopisujúcim a roku 1920 riadnym členom Maďarskej akadémie vied, roku 1926 členom Kisfaludyho spoločnoti. Patril k najvýznamnejším propagátorom kresťanskej sociálnej náuky, deklarovanej encyklikou Leva XIII. Rerum novarum. Svojimi kázňami a prednáškami po celom Uhorsku i článkami, knihami a organizačnou aj politickou činnosťou viedol boj za kresťanské smerovanie maďarskej inteligencie, proti socializmu i kapitalistickému liberalizmu. Snažil sa o sociálnu reformu na kresťanských základoch, ktorá by umožnila každému dôstojný život. Vo filozofii presadzoval bergsonizmus proti novotomizmu. Jeho práce vyšli v zobraných dielach Prohászka Ottokár osszes muvei I-XXV. Budapešť 1928 - 1929 a mali veľký vplyv. 
