Pergamen

De bellis macedonicis

Pergamen sa vyrába z koží zvierat, upravených na hladké, tenké, trvácne blany schopné udžať atrament. Podľa starobylej legendy, prvý kto zaviedol používanie pergamenu bol pergamský kráľ Eumen II. v 2. storočí pred Kristom, aby pokryl potrebu spisového materiálu potom, čo mu egyptský kráľ zastavil dodávky papyrusu, aby nevibudoval knižnicu, ktorá by mohla zatieniť slávu jeho knižnice v Alexandrii. Názov pergamen naznačuje, že Pergamo bolo najznámejším centrom jeho produkcie, aj keď používanie pergamenu bolo omnoho staršou záležitosťou. Rimania pre tento material používali názov membrana. Termín pergamen sa vl atinčine nevyskytoval až do 4. storočia. V stredoveku sa na označenie pergamenu najčastejšie používalo slovo charta, ktorým sa pôvodne označoval list papyrusu. Výhody oproti papyrusu nepodliehal skaze a na pergamen sa dalo písať z obydvoch strán. Najstaršími zachovanými pergamenmi sú: egyptský zvitok dvadsiatej prvej dynastie z konca 2. tisícročia pred Kristom a egyptský pergamenový fragment z roku 1000 pred Kristom, ktorý obsahuje právne nariadeniedvadsiatej prvej dynastie napísané ieratickým hieroglifickým písmom. Najstarší grécky pergamen pochádza z 2. - 3. storočia pred Kristom z Dura Europos a najstarší latinský fragment pochádza zo začiatku 2. storočia, našiel sa v Egypte a obsahuje úryvok z De bellis macedonicis.

Trópus

Pane Ježišu, Ty si bol poslany uzdraviť skrúšených srdcom, Pane zmiluj sa. 
Ty si prišiel volať hriešnikov, Kriste, zmiluj sa.
Ty sedíš po pravici Otca, aby si sa nás zastával, Pane zmiluj sa. 

Pôvodom tejto formulácie je liturgická forma zvaná  trópus (obrat, figura). Trópus je forma prebratá z gregoriánskeho chorálu, kde sa pridávali - v rámci stredovekej zbožnosti - do introitu (vstupného spevu) zbožné texty - išlo hlavne o dĺžku trvania vstupu do chrámu pri svätej omši - pápežská bohoslužba trvala kratšie ako vstup všetkých mníchov v Cluny (cca 200 - 300, v piatich opátstvach spolu okolo 1000). Najstarši zmienka o trópoch je z polovice deviateho storočia v kódexe z Toul.

Formácia človeka ako osobnosti.

Pojmom osobnosť chápeme každého človeka, ktorý sa prirodzenými a dedičnými dispozíciami, ale predovšetkým svojim racionálnym a inteligentným vybavením stáva jedinečným tvorom. Tým, že každý jeden človek je iný v svojej jedinečnej kombinácií vlôh, schopností a slobodných rozhodnutí a túžob, stáva sa osobnosťou. Pod týmto pojmom chápeme každého človeka, ktorý si je vedomý svojich schopností a svojich vlastných znakov, ktoré zmysluplným a cieľavedomým spôsobom rozvíja pre svoje vlastné dobro, aj pre dobro iných. Je to teda bytosť, ktorá si uvedomuje svoju vlastnú výnimočnosť. Rozvíja seba samého, aby sa stával stále viac potrebným a užitočným vo všetkých oblastiach, ktoré svojou individualitou zasahuje.  

Jedným zo základných predpokladov rozvoja osobnostných znakov človeka je poznávanie a uvedomovanie si vlastnej prirodzenosti a jej celkovej kvality a na nej stojacej dôstojnosti a následne aj osobnej jedinečnosti. Tieto skutočnosti človek vníma na základe poznávania prirodzených kvalít vlastného bytia, vychádzajúceho tak z prirodzených znakov vlastnej podstaty, ako aj z nadprirodzených zdrojov Božieho zjavenia.

Každý človek je autonómny. Vlastní dušu i telo, pričom ako osoba tvorí jeden telesný a súčasne duchovný celok neopakovateľnej kvality. Preto byť ľudskou bytosťou či ľudskou osobou značí slobodu byť individuálne nezávislým a slobodným v možnostiach a rozhodnutiach.  Práve sloboda je tým kľúčovým konštitučným prvkom, ktorý robí z človeka individualitu. Osobnosťou je alebo sa stáva ten, kto konkrétnym a súčasným aktom vlastného slobodného rozhodnutia v ktoromkoľvek rozmere vlastného života a konania rešpektuje, či zahŕňa tieto rozmery vlastného konania a jeho morálneho kontextu. Rozvíjaním seba samého bez toho, aby obmedzoval osobne a individuálne možnosti realizácie a rastu kohokoľvek iného v spoločnosti. Ba naopak. Svoj vlastný rast a rozvoj spája s rozvojom ľudskej spoločnosti ako takej a zachováva prirodzené podmienky, aby sa zachoval prirodzený ráz a charakter sveta či prírody, ktorej človek je súčasťou.

Bula zo 16. mája 1521 o katolíkoch byzantského obradu v Uhorsku.

Pápež Lev X.

Na večnú pamiatku.

Pápež Lev X. s kardinálmi Giuliom de´ Medici
a Luigim de´ Rossi

            Dozvedeli sme sa nedávno to, čo sa možno už dávnejšie vedelo na Florentskom koncile za blahej pamäti nášho predchodcu, pápeža Eugena IV. Na tom koncile boli prítomní medzi ostatnými kniežatami a prelátmi aj vtedajší grécky cisár a veľmi mnohí iní preláti gréckeho národa, aby pracovali na zjednotení východnej gréckej cirkvi s rímskou. Išlo o   záležitosť, ktorú si želali naši predchodcovia, rímski pápeži a celé kresťanské spoločenstvo už veľmi dlho. Medzi inými ustanoveniami bolo rozhodnuté, aby spomenutý národ zotrval vo všetkých svojich obradoch a uctievaniach, ktoré nemožno pripísať ako blud a to znamená okrem iného, že kňazi môžu slúžiť s kvaseným chlebom, aj inou formou ako je rímska, môžu krstiť, a to takto: Krstí sa služobník Boží v mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen. Taktiež môžu tí, ktorí prijali sviatosť manželstva pred prijatím samotného kňazského stavu, aj tí, ktorí si nechávajú rásť bradu, vysluhovať sviatosť pod oboma spôsobmi všetkým, aj deťom, čo bolo menovaným koncilom dohodnuté, nariadené a prikázané, čiže povolené. Avšak miestni biskupi rímskeho obradu každodenne obťažujú a uvádzajú do zmätku svoj ľud ohľadne zachovávania spomenutých obradov a uctievaní v tých miestach, kde títo Gréci prebývajú. Nútia ich, aby ich deti a iní, ktorí boli pokrstení podľa ich zvyku, boli znova pokrstení podľa zvykov rímskej cirkvi. Hovoria, že grécki kňazi nemajú prisluhovať sviatosť pod obidvoma spôsobmi nikomu, ani spomínaným deťom, že si nemajú nechávať rásť bradu a podávať kvasený, ale nekvasený chlieb. Že tí, čo už vstúpili do svätého zväzku manželského, nemajú v ňom zotrvávať. Tým vznikajú denne medzi ľudom rozličné pohoršenia a neraz sa stáva, že vyvstanú aj mnohé ďalšie, ak nenájdeme na to vhodný liek. Uvažujeme však, že by bolo vhodné, pobožné a potrebné sa vynasnažiť, aby spomenuté zjednotenie - s veľkou námahou rímskymi pápežmi hľadané - sa zachovalo, aby sa vyšlo zjednoteným v ústrety, aby sa vyhlo takémuto obťažovaniu spomenutých Grékov a iným prekážkam, aby zostávali v pokoji podľa prísľubov a aby sa uvažovalo o vhodnom utíšení ich duší. Nech sa zachovávajú ich obrady a zvyklosti v ich chrámoch i inde, podľa ich starodávnych zvykov. To povoľujeme z vlastných pohnútok a nie na naliehanie nejakej žiadosti, ktorá nám bola o tom predložená, ale z našej slobodnej mysle a z istých našich poznatkov a našou plnou apoštolskou mocou. Spomínaným Grékom, prelátom a iným osobnostiam gréckeho národa a komukoľvek z nich sa povoľuje a dáva, aby mohli slúžiť podľa svojich obradov a uctievaní, čiže podľa ich zvyklostí, ako to bolo prisľúbené a aby mohli všetky tie zvyklosti zachovávať, t.j. sláviť bohoslužby a iné posvätné úkony podľa ich dávnych zvykov. To činíme z vlastnej pohnútky a z poznatkov ľudí nám podobných v zmysle tejto listiny. Okrem toho: Nech sa žiadny arcibiskup alebo vyvolený biskup neodváži vysvätiť gréckych klerikov za kňazov a v diecéze, kde bývajú veriaci latinského a gréckeho obradu a kde majú len latinského arcibiskupa alebo vyvoleného biskupa, má spomínaný arcibiskup alebo biskup povinnosť vyslať na rokovania a spory spomínaných Grékov gréckeho vikára, ktorého samotní Gréci prijmú alebo samotní Gréci zvolia. Lebo grécky muž lepšie pozná zvyky Grékov ako muž latinský. Pri vysielaní majú na tohto vikára pamätať zo svojho platu a odmeny. A čo sa týka odvolania sa k metropolitovi, ak by azda spomínaný metropolita nebol Grék, rímsky metropolita má vo všetkých podobných prípadoch vyslať gréckeho rozhodcu.

            Okrem toho, keď vo farských chrámoch samotných Grékov, podľa starého, doteraz zachovávaného zvyku, bolo povolené slúžiť len raz za deň každému jednému kňazovi, stáva sa, že viacerí latinskí kňazi, keď opustia svoje vlastné farské kostoly, obsadia potom oltáre spomínaných farských chrámov, a to len aby spomínaným Grékom robili neprávosti, a aby - neviem akým duchom posadlí - porušili takým spôsobom ich obrady a zvyky. Uskutočňujú to a slúžia tam omšu proti vôli tých Grékov a vykonávajú azda aj iné posvätné úkony a preto spomínaní Gréci veľmi často zostanú bez počúvania liturgie s veľkou ťažobou na duši. Stáva sa to vo sviatočných  i iných dňoch, keď oni zvykli zúčastňovať sa na liturgii.

            My teda, aby sme sa vyhli pohoršeniu a aby sme predišli tomu, žeby sa v budúcnosti dialo takéto obťažovanie samotných Grékov, prikazujeme, aby latinskí kňazi neslúžili druhé omše a nekonali iné božské úkony v spomenutých chrámoch týchto Grékov. Nariaďujeme magistrátom, aké tam sú, aby spomínaným kňazom neposkytovali pomoc a služby najmä preto, lebo žiadnemu obradu a službe, ktoré boli schválené na spomínanom florentskom koncile alebo na iných konciloch, nie je dovolené sa vysmievať alebo zavrhovať alebo neschvaľovať. Tam, kde sú v jednom mieste – – – dvaja biskupi, jeden latinský a druhý grécky, latinský biskup sa nesmie nijako vmiešavať do duchovných a laických osôb Grékov, ktorí patria na každý pád pod právomoc gréckeho biskupa alebo pod právomoc iných osôb, ktoré taktiež patria pod právomoc gréckeho biskupa. Teda latinský biskup má právomoc a vykonáva starostlivosť a správu nad príslušníkmi latinského obradu a grécky biskup zas nad príslušníkmi gréckeho obradu.

            Naviac, nech sa latinskí kňazi neodvažujú alebo si nenárokujú slúžiť omše v gréckych chrámoch, ani nech nevykonávajú iné potreby, sobáše, krsty, ani nech sa nezúčastňujú gréckych úkonov, verejných ani súkromných, a nech sa do toho nemiešajú, ak len ich k tomu osobitne nepozvali samotní Gréci.

            Grécki klerici, obyčajní kňazi a mnísi môžu sa slobodne a povolene tešiť, používať a nadobúdať svoje chrámy, monastiere, majetky, ktoré právom alebo podľa obyčajov užívajú alebo akokoľvek im patria. Taktiež aj grécki archimandriti a mnísi môžu sa tešiť, používať a nadobúdať svoje monastiere, miesta a majetky, so všetkými ich jednotlivými privilégiami, oslobodeniami, odpustkami, milosťami a prednosťami, obsiahnutými v bule zvanej "Mare magnum". To isté platí tiež aj pre menších bratov rádu rehoľnej poslušnosti, pre ich kláštory, miesta alebo konventy, ktoré akýmkoľvek spôsobom dostali alebo dostanú v zmysle spomenutej buly alebo ináč.

            Takisto, aby aj vdovy po gréckych kňazoch alebo klerikoch, ktoré žijú v čistote podľa gréckych zvykov, mohli sa tešiť tej istej imunite, oslobodeniam a privilégiám, z ktorých sa tešili a používali za života svojich mužov kňazov alebo klerikov. To dovoľujeme, navrhujeme a vyhlasujeme z vlastného podnetu, vedomosti a moci, a to rovnakým dielom.

            A tak prostredníctvom latinských arcibiskupov, biskupov a iných prelátov, kňazov a klerikov nariaďujeme a prikazujeme, aby táto listina a všetko, čo je v nej obsiahnuté, sa bezpodmienečne dodržiavalo voči menovaným a ktorýmkoľvek iným. Čiže voči prelátom a starším, pod podmienkou trestu suspendovania od bohoslužieb a voči iným menším pod trestom exkomunikácie, udelenej podľa kódexu a zbavenia cirkevných pôžitkov, ktoré dostávajú a pod trestom trvalej nespôsobilosti dostať sa k iným pôžitkom. Slovom bude potrestaný každý, kto by proti tomu niečo robil. A budú môcť byť súdení, odsúdení a označení ktorýmikoľvek sudcami rímskej kúrie alebo mimo ňu na ktoromkoľvek súde, ktorý je rímskemu podriadený a ktorému z nich je daná iná možnosť súdiť, odsúdiť a označiť. Neplatný a bezvýznamný bude akýkoľvek pokus proti týmto Grékom a proti iným, ktorý by sa ich vedome či nevedome dotýkal. A to platí aj pre iné vrchnosti.

            A tak zverujeme ctihodným našim bratom biskupom: Kasertánovi a Askulánovi túto našu listinu a v zmysle poslušnosti nariaďujeme, aby menovaným Grékom, tak kňazom, ako aj klerikom a rehoľníkom, tiež svetským ľuďom a iným osobám menovaného národa, poskytli sami pomoc pri ich ochrane a účinnej obrane alebo poskytli pomoc prostredníctvom iného, či iných, o ktorých sme vyššie hovorili, aby v pokoji a natrvalo užívali a tešili sa zo všetkých výsad, povolení, milosti a žičlivosti, ako aj z ustanovení, dekrétov a nariadení. Aby nedovolili ich obťažovať, ani nikoho z nich v tom, čo im bolo udelené, akýmkoľvek vypytovaním im v niečom brániť a uvádzať ich do zmätku.

            Tí, čo by protirečili horeuvedenému a ktorí sú za akékoľvek iné obmedzenia, tým treba uložiť ďalšie postihy a cirkevné tresty. A keby im robili nové a nové ťažkosti, nech podliehajú cirkevnému interdiktu a iným vhodným nápravným právnym prostriedkom. A to tak, že sa nebude hľadieť na ich odvolania. A treba ich krotiť aj tým, že sa dovoláme - ak bude treba - aj pomoci svetských úradov tak, aby to neprekážalo prijatým ustanoveniam na apoštolských a provinčných synodách a na generálnych, ako aj osobitných snemoch. Ďalej aby to neprekážalo apoštolským nariadeniam, do toho počítajúc štatúty a zvyky v zmysle prísahy. Takisto apoštolské potvrdenia alebo akékoľvek overenia. Aby to neprekážalo privilégiám, povoleniam, ani iným ostatným nariadeniam toho druhu, ktoré treba doslovne zachovávať a zdôrazňovať nielen všeobecné závery alebo akúkoľvek inú právnu formu, a to tak, aby zostala v platnosti ich právna sila. Neuznávame platnosť tých synôd, ktoré by konali proti týmto ustanoveniam, a to platí pre všetkých, či už sú to arcibiskupi, preláti alebo zemepáni alebo akékoľvek iné osoby. Neuznávame ani protiprávne nariadenia Apoštolskej stolice, ktoré by nebolo možné podriadiť interdiktu, suspenzácii alebo exkomunikácii, alebo by to bolo uvedené v apoštolskej listine bez presného znenia od slova do slova a so zmienkou o tomto rozhodnutí.

            A pretože by bolo ťažké túto našu listinu doručiť na každé miesto, chceme a súčasne nariaďujeme, aby toto nariadenie bolo prepísané ako listina rukou verejného notára, potvrdené podpisom a pečaťou nejakej osoby s cirkevnou hodnosťou, a to tak, aby toto rozhodnutie malo platnosť na súde a aby sa používalo tak, ako by išlo o predloženie originálu.

            Dané v Ríme pri sv. Petrovi pod pápežskou pečaťou, dňa 16. mája roku 1521. V deviatom roku nášho pontifikátu.

Autorizovaný preklad z latinčiny: Martin Slaninka

Latinská predloha: Magyarország Primása, Közjogi és  Törtémeti vázolat, (autor Török János), Pešť 1859.

Text sa nachádza aj v: Michal Fedor: Spolupatróni Európy, Košice 1990; s. 76-78 (s viacerými chybami v prepise).

Palimpsest

Kódex Armenicus, palimpsest, Kláštor sv. Kataríny 

Nedostatok a vysoká cena pergamenu spôsobili, že v 7. a v 8. storočí dochádzalo k opätovnému používaniu popísaných pergamenov, z ktorých sa zmyl text ponorením do mlieka. Re cyklované pergameny boli po vysušení vyhladené, nanovo nalinajkované a upravené podľa potrebného formátu kódexu. Tento typ kódexov sa nazýval codices rescripti alebo palimpsesti. 

Termín palimpsest je odvodený z gréckeho πάλινψάω, čo znamená zoškrabanie. Napriek tomu, nevystihuje úplne to, čo je jeho obsahom. Ak by došlo k skutočnému zoškrabaniu písma, dnes by vôbec nebolo možné pozorovať pôvodný spodný text (scriputra inferior), ktorý sa nachádza pod mladším písmom (scriputra superior). Musíme povedať, že nešlo o zoškrabanie, ale o ponorenie pergamenu do mliečneho kúpeľa, kde sa pergamen nechal niekoľko hodín a po vynorení posledné stopy písma sa poumývali špongiou, posypali múkou alebo vápnom a materiál bol opäť pripravený na písanie.

Slovenskí kardináli

Kardináli svätej rímskej cirkvi tvoria osobitné kolégium v Katolíckej cirkvi, ktorému prislúcha právo postarať sa o voľbu rímskeho veľkňaza (pápeža) podľa normy kódexu kanonického práva. História zboru kardinálov sa začala písať už v samotných počiatkoch kresťanskej cirkvi. Okolo 4. storočia si pápež vyberal okruh kňazov, ktorým zveroval osobitné liturgické, administratívne alebo diplomatické úlohy. Spočiatku tento zbor nemal špeciálne pomenovanie a však od 7. storočia sa nazývajú cardinales. Od roku 1050 sa ich výsadou stala voľba nového pápeža. Novovymenovaní členovia kardinálskeho zboru sú začlenení medzi rímske duchovenstvo a podieľajú sa na voľbe nového rímskeho biskupa t.j. pápeža. Každý z novovymenovaných kardinálov sa automaticky stáva štátnym občanom Vatikánu. 

Slovenských kardinálov bolo doposiaľ deväť. 

Prvý kardinál zo Slovenska bol Leopold Karl von Kollonitsch Lipót narodil sa 26. októbra 1631 v Komárne za kardinála bol kreovaný 2. septembra 1686 pápežom Innocentom XI. zomrel 20. januára 1707 vo Viedni.
Alexander Rudnay narodil sa 4. októbra 1760 v Považanoch (okres Nové Mesto nad Váhom) za kardinála bol kreovaný v roku 1828 pápežom Levom XII. zomrel v Ostrihome 13. septembra 1831.
Ján Krstiteľ Scitovszký sa narodil 1. novembra 1786 v Košickej Belej za kardinála bol kreovaný 7. marca 1853 Piom IX. zomrel 19. októbra 1866 v Ostrihome. 

Juraj Haulík Váralyai narodil sa 20. augusta 1788 v Trnave za kardinála bol kreovaný v roku 1856 pápežom Piom IX. zomrel 11. mája 1869 v Záhrebe. 

József Samassa narodil sa 30. septembra 1828 v Zlatých Moravciach za kardinála bol kreovaný 11. decembra 1905 pápežom Piom X. zomrel 20. augusta 1912 v Jágry.

Jusztinián György Serédi narodil sa 23. apríla 1884 v Diakovciach za kardinála bol kreovaný 19. decembra 1927 Piom XI. zomrel 29. marca 1945 v Ostrihome.
János Csernoch narodil sa 18. júna 1852 v Skalici za kardinála bol kreovaný 25. mája 1914 pápežom Piom X. zomrel v Ostrihome 25. júla 1927.
Ján Chryzostom Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch za kardinála bol kreovaný 28. júna 1991 Jánom Pavlom II.
Jozef Tomko 11. marca 1924 Udavské (okres Humenné) za kardinála bol kreovaný 25. mája 1985 Jánom Pavlom II.

         

Bjørnstjerne Bjørnson

Bjørnstjerne Bjørnson narodil sa 8. decembra 1832 Kvikne Nórsko v rodine pastora. Študoval na univerzite v Kristianii (dnes Oslo). Po štúdiách začal pracovať ako novinár. Venoval sa najmä divadelnej a literárnej kritike. V rokoch 1857-1859 pracoval v divadle v Bergene. V nasledujúcich rokoch (1860-1863) cestoval po Európe. Roku 1865 sa stal riaditeľom divadla v Kristianii, kde pôsobil do roku 1867. Od roku 1873 žil v Nemecku, Taliansku, roku 1880 odišiel do USA. Roku 1882 sa usadil v Aulestade. Bojoval za oslobodenie Nórov spod švédskej nadvlády. Venoval pozornosť obrane utláčaných európskych národov: Fínov, Poliakov v Rusku, Rumunov, ale najmä Slovákov. O slovenskej otázke sa Bjørnson dozvedel až vo veku 75 rokov, zvyšok života zasvätil do značnej miery tejto otázke. Záujem o slovenskú problematiku v ňom vzbudil list troch českých slovakofilov - spisovateľa dr. E. Lederera, básnika A. Heyduka a K. Kálala, v ktorom opísali katastrofálne postavenie "na smrť odsúdeného národa na uhorskom ostrove slobody", a to na základe širokého faktografického materiálu pripraveného o.i. Antonom Štefánkom. List opisuje politiku národnostného útlaku vo všetkých oblastiach života, vysvetľuje metódy vládnutia aj justičnej perzekúcie, pripomína odľudňovanie Slovenska vysťahovalectvom a pod. a skutočnosť, že sa v Uhorsku tento útlak zakrýva fasádou "liberalizmu" a poukazovaním na nikdy nerealizovaný národnostný zákon z roku 1868. Bjørnson tento list zverejnil v októbrovom čísle (rok 1907) mníchovského časopisu März. V liste sa zdôrazňuje, že nie je zameraný proti maďarskému ľudu (lebo aj on je vraj predmetom útlaku), ale len proti uhorským utláčateľom. Po publikovaní tohto listu Bjørnson spustil intenzívnu publicistickú aktivitu o slovenskej problematike. Písal najmä do periodík Le Courrier Européen (Paríž), Spettatore (Rím) a Neue Freie Presse (Viedeň). Zomrel 26. apríla 1910.

Budhizmus

Vznik, rozšírenie: Budhizmus vznikol okolo 6. – 5. storočia pred n.l. Je to jedno z najrozšírenejších náboženstiev, odhadovaný počet stúpencov je okolo 300 – 500 miliónov ľudí rozšírených po celom svete, prevažne v Tibete, Nepále, Mongolsku, Číne, Japonsku, Srí Lanke a JV Ázii ( oficiálnym náboženstvom je tu v Thajsku a Bhutáne). Budhisti vyznávajú učenie princa Siddhártu Gautamu, známeho ako Budha („osvietený“ alebo „prebudený“). Budha sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred n. l.. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvý krát opustil palác, stretol starca, chorého a mŕtveho človeka, skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Uvedomil si vtedy, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch Severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie. Budha mal šancu dosiahnuť nirvánu (niekedy sa píše, že ju dosiahol), stav oslobodenia od utrpenia a túžby.
Budhizmus pozostáva z dvoch veľkých častí: staršej hínajány (malý voz) a mladšej mahájány (veľký voz). Názvy naznačujú skutočnosť, že na prvej ceste pútnik kráča k spáse sám, na druhej vezie so sebou aj iných. Západný svet dlho poznal len prvý, starší variant, a stotožňoval ho s budhizmom ako takým. Náš počiatočný obraz budhizmu bol preto nielen jednostranný, ale aj skreslený. Spravidla sa považoval za soteriologický pragmatizmus či obyčajný etický systém bez zvláštnych teoretických kvalít. Mahájána sa považovala za úpadok, za degeneráciu a znetvorenie pôvodnej staršej tradície. Dnes to vnímame trochu inak. Postupom času budhizmus odhalil celé svoje myšlienkové a spirituálne bohatstvo a ukázal sa ako obsiahly a diferencovaný svetonázorový a náboženský systém. Obzvlášť to platí o mahájáne, ktorá stále väčšmi priťahuje pozornosť odborníkov i laikov.

Slovenská farnosť v Detroite organizuje viaceré aktivity Roku viery

Slovenská farnosť sv. Cyrila a Metoda na predmestí Detroitu v štáte Michigan v USA organizuje viaceré aktivity pri príležitosti Roku viery. Sú na ne pozvaní všetci slovenskí a českí rodáci, a tí, ktoré o ne prejavia záujem. Každú nedeľu organizuje farnosť projekcie, v ktorých rozoberá dejiny spásy od Abraháma po Augustína. Po nich nasleduje vždy diskusia. Každú stredu zas organizuje program pre rodičov a dospelých - prednášky o viere. Odznelo svedectvo ženy, ktorá nepraktizovala katolícku vieru. Vyzývala Boha, že ak existuje, nech ju trafí blesk, čo sa aj stalo - prežila klinickú smrť zistila, ako sa v mnohých veciach mýlila. Vo farnosti pripravujú aj štvordňovú duchovnú obnovu v slovenčine a angličtine. Viesť ju bude karmelitán Andrej Valent zo Slovenska.

Menovanie nového biskupa do Banskej Bystrice

Dňa 20. novembra 2012 bol vymenovaný nový banskobystrický diecézny biskup. Novým biskupom v banskobystrickej diecéze sa stal pomocný nitriansky biskup Mons. Marián Chovanec. Marian Chovanec sa narodil v roku 1957 a za kňaza bol vysvätený v roku 1989. Za biskupa ho vymenoval Jan Pavol II presne o 10 rokov neskôr po knazskej vysviacke v roku 1999. Mons. Marián Chovanec vydal aj nové biskupské heslo ktorým sa chce riadiť do konca života a je nim myšlienka sv. Pavla "Všetko vydám za vaše duše!"

Mons. Rudolf Baláž bývalí banskobystrický biskup a nový banskobystrický biskup Mons. Marian Chovanec

Židovsky cintorín pri Zlatých Moravciach

Zlaté Moravce majú dva židovské cintoríny. Týchto pár riadkov sa zaoberá ortodoxným cintorínom v Zlatých Moravciach . Po budapeštianskom kongrese (1868), keď sa židovské obce Uhorska delili na ortodoxné a neologické, sa Zlaté Moravce prihlásili k neologickému smeru. Vzhľadom na rastúci počet židovských obyvateľov vznikla neskôr (r. 1905) aj ortodoxná obec. Každá z obcí mala vlastnú synagógu a cintorín. Cintorín ortodoxnej obce sa nachádza na východnej strane v mestskej časti Kňažice (dnes časť Zlatých Moraviec, prv boli Kňažice súčasťou blízkej obce Žitavany). Neologická obec mala cintorín na opačnej, západnej strane mesta fungovala aj Chevra Kadiša, mesto bolo sídlom rabína. Na prelome 19. a 20. storočia je zaznamenaných 1000 židovských obyvateľov a v roku 1939 dosiahlo toto číslo 1700 ľudí. Dôsledkom holokaustu obec zanikla, v povojnovom období žil v meste minimálny počet obyvateľov židovského pôvodu (tri vdovy a jeden muž), v súčasnosti nebýva v meste ani jeden. V rokoch 2001 až 2005 bola podľa projektu SOS centra (Stredisko obnovy a správy nehnutelnosti ÚZ ŽNO) prevedená rekonštrukcia značne zdevastovaného a viac ako 50 rokov neudržiavaného ortodoxného cintorína, opravený jeho plot, postavené a osadené náhrobné kamene. Cintorín, ktorý sa rozkladá na ploche cca 2700 m2, je dnes dôstojným pamätným miestom. O projekt obnovy a rekonštrukcie cintorína sa zaslúžilo detašované stredisko SOS pri ÚZ ŽNO v Banskej Bystrici vedené Ing. Jurajom Turčanom. Rekonštrukciu finančne a morálne podporil aj rabi Samuel A. Schlesinger zo Štrasburgu, ktorého predkovia pochovaní na tomto cintoríne pôsobili na začiatku 20. storočia ako rabíni v Zlatých Moravciach.

Bertoneho výzva

Interná správa podpísaná kardinálom Tracisio Bertonem vyzýva všetkých duchovných vo vatikáne, aby používali čiernu sutanu. Tento obežník putoval do všetkých kancelárii rímskej kúrie. Kódex kanonického práva sa k tejto veci stavia tak, že "Duchovný majú nosiť vhodné cirkevné šaty" a majú byť v súlade s pravidlami biskupskými konferenciami. Používanie civilných odevo pre duchovenstvo bolo spojené s určitími situáciami, keď kňaz zastupoval farnosť ako "manažér" alebo ako učiteľ. Takto máme však zafiksované aj obrazy terajšieho pápeža Benedikta XVI ako Josepha Ratzingera, keď počas Druhého vatikánskeho koncilu používal obleky.

500 výročie Sixtinskej kaplnky

1.11.1512 bola pre verejnosť prvýkrat sprístupnená výzdoba stropu Sixtinskej kaplnky od Michelangela. V tejto kaplnke sa konajú konkláve t.j. voľba nového pápeža. Táto kaplnka sa nachádza vo Vatikáne, v Apoštolskom paláci, ktorý je oficiálne sídlom pápeža. Táto kaplnka je najviac vyhľadavaná turistami. Fresky v tejto kaplnke sú namaľované viacerími malirami a jeden z nich bol aj práve Michelangelo.

Spomienka na všetkých zosnulých

V podvečer 2. novembra, keď si Cirkev pripomína Spomienku na všetkých verných zozsnulých, viedol Benedikt XVI. súkromnú modlitbovú pobožnosť v kryptách pod vatikánskou bazilikou, pri ktorej osobitne pamätal na zosnulých pápežov. Neskôr pápež odslúžil za zoasnulých kardinálov, arcibiskupov a biskupov, ktorí počas uplynulého roka zomreli svätú omšu. V homílii sa zamyslel nad smrťou i nádejou žijúcich.

Alexander Dubček

Dnes je presne dvadsať rokov po jeho smrti. Keď zomrel po tragickej automobilovej nehode na jeseň roku 1992. Narodil sa v Uhrovci 1921 v tom istom dome ako Ľudovít Štúr. Vyrastal v ZSSR, kam jeho rodičia odišli za prácou. Po návrate na Slovensko pracoval ako robotník. Roku 1944 sa zapojil do SNP. Po druhej svetovej vojne sa stalprofesionálnym politikom. Postupne zastával viacero miest v štátnom aparáte a stále vyššie funkcie vo vedení Komunistickej strany Slovenska. Roku 1963 sa stal prvým tajomníkom Komunistickej strany Slovenska. Roku 1968 sa ako prvý tajomník ÚV KSČ dostal na čelo hnutia, ktoré sa pokúsilo o reformu komunistického systému v Československu. Toto reformné hnutie vošlo do povedomia sveta ako Pražská jar. Úsilie o reformu bolo potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy a následnou sovietskou okupáciou Československa. Alexander Dubček a jeho spolupracovníci boli násilne odvlečení do ZSSR, kde ich donútili podpísať dohodu nadiktovanú moskoskou vládou. Dubček bol postupne zbavený všetkých funkcií a dvadsať rokov žil v isolácii pod kontrolou ŠtB. Pre domácich občanov a najmä pre zahraničie sa stal symbolom zápasu slovenského a českého národa o demokraciu. Po páde komunistického režimuroku 1989 sa vrátil do verejného a politického života. Bol zvolený za predsedu federálneho parlamentu.
Alexander Dubček povedal "Systém zabraňoval zmenám ... vylučoval prirodzenú výmenu vodcov."

Marcel Callo

Marcel Callo sa narodil vo Francúzskom meste Rennes dňa 6. decembra 1921 a zomrel 19. marca 1945. Vyrastal v náboženskej rodine, ako 12-ročný prijal sviatosť birmovania. Vnuknutiami Ducha Svätého začal žiť naozaj plným kresťanským životom. Mal pevnú vôľu, úprimne slúžil blížnym a denne príjímal Eucharistiu. Deväť rokov pracoval v tlačiarni v rodnom meste a bol skautom, až ho 19. marca 1943 odvliekli z Francúzska do nacistického tábora, kde ho pre neohrozené vyznávanie viery a pre duchovnú pomoc spoluväzňom a apoštolskú činnosť obžalovali aa odvliekli z pracovného tábora na iné, ešte hroznejšie miesto, kde musel znášať veľmi tažké útrapy. No všetky potupy a súženia znášal s pevným duchom a jedinečným vnútorným pokojom, ba tešil sa, že môže na svojom tele dopĺňať utrpenia, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Plné silnej viery a nevinnej čistoty sú jeho listy, ktoré písal svojej snúbenici z tábora. Tá sa ho však nedočkala, lebo Marcel zomrel, znášajúc kruté súženia, v Mathausene 19. marca 1945. No mohla byť prítomná pri jeho blahorečení v Ríme 4. októbra 1987.

Páter Pio

Páter Pio rodným menom Francesco Forgione pochádzal zo skromných pomerov. Bol synom roľníkov, narodil sa 25. mája 1887 v Píetrelčíne, blízko Beneventa. Rodičom, ktorí sa volali Gracio Forgione a Giuseppa Nunzio, sa narodil ako štvrtý zo siedmych detí. Už v ranom detstve mal prvé démonické videnia a sú svedectvá, že modlitbu, sprevádzanú fyzickým pokáním, začal praktizovať už vo svojich piatich rokoch. Podobne, ako v tom čase mnohí Taliani, aj jeho otec emigroval do Ameriky, odkiaľ posielal peniaze. Tie mu umožnili začať študovať 2. januára 1903, povzbudený svojim farárom don Salvatórom Pannullom, ktorýprežil dlhé roky v Pietrelčíne, vstúpil do kláštora bratov kapucínov z Morcone, kde si obliekol habit už ako brat Pio. Zomrel 23. septembra 1968 v San Giovani Rotondo.

Pozri aj iné články o Pátrovi Piovi:
Francesco Forgione
Padre Pio da Pietrelcina
Páter Pio o modlitbe 

Benedikt XVI vyhlásil nových svätých

Dnes 21. októbra 2012 pápež Benedikt XVI vyhlásil siedmych nových svätých. O pol desiatej predpoludním začal na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, za účasti synodálnych otcov, tisícok veriacich z celého sveta a oficiálnych delegácií zastupujúcich krajiny, odkiaľ noví svätí pochádzali, kanonizačný obrad podľa nového, zrevidovaného obradu. Odo dneška už kanonizačný rituál nie je súčasťou svätej omše, ako tomu bolo doposiaľ. Podľa pápežského ceremonára Mons. Guida Mariniho je tomu tak preto, aby eucharistická slávnosť nebola narušovaná prvkami, ktoré nie sú v úzkom zmysle jej vlastné, a aby sa zachovala vnútorná jednota, podľa požiadaviek koncilovej konštitúcie o liturgii Sacrosanctum concilium. Ďalším z nových prvkov obradu bolo tzv. trojité petitio, teda prosba, ktorou sa prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Angelo Amato, obrátil na Svätého Otca so žiadosťou, aby kanonizácia mohla pokračovať. Svätý Otec odpovedal formou trojitej modlitby, v ktorej prosil o Božiu pomoc pri tomto dôležitom akte. Po druhej žiadosti vzýval Ducha Svätého. Podobne, ako to bývalo do roku 1969, boli potom za spevu Te Deum prinesené relikvie nových svätcov. Novinkou je tiež vynechanie čítania životopisov nových svätých, pretože ich biografie pápež spomína v homílii. Po obrade pokračovala slávnostná svätá omša. V homílii Benedikt XVI. predstavil nových svätých: "Ctihodní bratia, drahí bratia a sestry! Cirkev dnes nanovo počúva Ježišove slová, ktoré vyslovil počas cesty do Jeruzalema, kde sa malo naplniť tajomstvo jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Sú to slová, ktoré v sebe obsahujú zmysel Kristovho poslania na zemi, poznačeného jeho obetou a úplným sebadarovaním. V dnešnú tretiu októbrovú nedeľu, počas ktorej slávime Svetový deň misií, ich Cirkev počúva s osobitnou pozornosťou a nanovo si pripomína, že ako celok je vždy v službe človeku a evanjeliu, rovnako ako Ten, kto obetoval seba samého až na smrť. Za svätých boli vyhlásený Jacques Berthieu, Pedro Calungsod, Giovanni Battista Piamarta, Kateri Tekakwitha, Anna Schäfferová, Marianne Cope, Maria del Carmelo Sallés y Barangueras.

264. pápež

Karol Wojtyla bol 16. októbra 1978 o 17:15 zvolený za 264. pápeža zvolil si meno Ján Pavol II. Hneď na druhý deň pápež navštívi chorých v nemocnici po konzultácii s biskupom Andrejom Deskurom na klinike v Gemelli. 22. októbra 1978 slávnostne otvorenie jeho pontifikátu. 23. októbra 1978 sa pápež Ján Pavol II rozlúčil s kardinálom Štefanom Wyszynským keď pred ním padol na kolená.

Roberto Pistolese

Šestnásty október 1943 je dramatickým dňom v taliansku. Prečo? V tento deň nastalo vyhladzovanie Rímskeho geta. V židovskom gete v Ríme žilo 1259 ľudí. Z toho prežili len šestnásti. Tomuto záťahu velil SS Hauptsturmführer Theodor Dannecker spoločník Adolfa Einchmana.

Počas záťahu niektorí židia ušli a skryli sa v rôznych reholních kláštoroch, zatiaľ čo iní, ako Roberto a jeho rodina boli prichitený. Roberto pripomína tieto chvíle: "V septembri 1943 som mal 5 rokov, bolo to príliš málo, aby som pochopil, čo sa deje v histórii, ale dosť starý na to, aby som na to nezabudol. Dňa 16. októbra sme sa skrývali v dome na Via Arno z Clelia a Alberto Ragionieri, ktorí boli následne udelil titul Spravodlivý medzi národmi ". Avšak vidieť, že spojenci po operácii Avalanche, sa nepodarilo dosiahnuť mesto Rím. Prišli sme na iné riešenie, ktoré v decembri sme i podnikli. "Môj otec mal častý kontakt s Vatikánom z dôvodu jeho práce ako textilného obchodníka priateľ, s ktorým sme bývali bol dobrý katolík. Tak bolo možné aby časť mojej rodiny (matka, sestra, obe babičky a ja), sme zostali v kláštore sestier Betlehema v SABAZIA na námestí.

"Každý večer, než som zaspal, moja matka ma zopakovala mi moje nové meno: Roberto Pistolese. Tak každý večer som sa cítil ako dvojitá osobnosť", opakovala moje nové priezvisko, ktoré bude použité v prípade, že by som sa dostal do kontaktu s inými ľuďmi. Prirodzene tá dvojítá osobnosť bola nielen v priezviskách, ale aj v správaní. V skutočnosti, pretože sme boli oficiálne premiestnený katolíckej Neopolitans, išli sme každú nedeľu do kostola v kláštore (...) Ja si hlavne pamätám na jednu mladú mníšku menom Rita, ktorá bola vždy ku mne láskavá, milá a súcitná. Ona bola jediná osoba, s ktorou som išiel von, jeden prameň ráno som šiel s ňou na nákup rôznych vecí v blízkom okolí ".

"Jednalo sa o nezabudnuteľné zážitky", Piperno uzatvára: "Dni ktoré som strávil v kláštore boli nezabudnuteľné a veľmi mi utkveli v pamäti. Počas tohto obdobia stráveného v kláštore sa mi viedlo veľmi dobre, s úsmevom a príkladne sa starali rehoľné sestry, nemám smutnú spomienku z hľadiska medziľudských vzťahov. Iste ich súcitný postoj k tomuto dieťaťu (...) robil stav ktorý vo svete vtedy panoval. A za to, som stále vďačný ".

Článok bol uverejnený v L´Osservatore Romano napísal ho Giovanni Preziosi.

Povolanie

Čnosťou z povolania rehoľníka je poslušnosť, bez ktorej nie je možný spoločný život. Boh nás volá do rehole aby sme sa naučili poslušnosti píše svätý Gerard Majella. Čo je rehoľník Učeň svätosti. No nie je vždy jednoduché byť závanom vetra alebo vodou, keď treba niesť bremeno takého zanietenia.

Benedikt XVI.o Druhom vatikánskom koncile

Benedikt XVI v časopise L Osservatore Romano hovorí bol to skvelý deň, dňa 11. októbra 1962, kedy sa Druhý vatikánsky koncil otvoril. Slávnostnom sprievode do baziliky svätého Petra v Ríme išlo viac ako 2000 otcov Rady. V roku 1931 Pius XI zasvätil tento deň sviatku Božieho materstva Panny Márie, s vedomím, že 1,500 rokov skôr, v roku 431, bol slávnostne uznaní tento titul pre Máriu, aby sa vyjadril Božie nerozlučiteľnú spojenie s človekom v Kristovi. Pápež Ján XXIII vybral tento deň pre začiatok Rady tak, aby sa zveril veľké cirkevné zhromaždenie, ktoré bolo zvolané, na materskej dobrote Márie a zakotviť prácu Rady pevne v tajomstve Ježiša Krista. Bolo to pôsobivé, aby videli v biskupov vstupných sprievode z celého sveta, zo všetkých národov a všetkých rás: obraz Cirkvi Ježiša Krista, ktorý zahŕňa celý svet, v ktorom národy zeme vedia, že sú jednotní v mieri.

Anton Bernolák

3.10.1762 - narodil sa katolícky kňaz a jazykovedec Anton Bernolák (+15.1.1813). V roku 1787 vydal v latinčine spis Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách, ktorým bola kodifikovaná bernoláková slovenčina. (250. výročie)

List so zákopov

"Drahí rodičia" 25.6.1916

Dnes máme konečne deň oddychu, ale neviem či bude celý, nuž som sa prichytil lístok Vám napísať. Na fronte je ticho skoro celý deň, nad poliami spieva škovránok, slniečko tak mile svieti, sedím v zákope bezpečnej tak pred guľkami. Ale i tak nebolo by sa treba čoho báť, lebo na pískanie guliek som už dávno zvyknutý, ani brvou nepohnem...
(vydali Národnie Noviny, 1916)

Výskumné metódy

Výskumná metóda je prostriedok na zber empirických údajov. Každá výskumná metóda predstavuje súbor viac-menej ustálených postupov, ktoré používa výskumník pri svojej práci v teréne. V kvalitatívnom výskume sú tieto postupy voľnejšie ako pri kvantitatívnom výskume, ale aj tu možno stanoviť isté zásady práce. Kvalitatívny výskum používa tieto výskumné metódy:
- pozorovanie
- interview
- obsahová analýza produktov (denníkov, novín, listov časopisov)

Ekumenicke koncili

Prvý Nícejský odsúdenie Ariánovho bludu, Ježiš Kristus je jednej podstaty s otcom. Prvý carihradský odvrhnutie bludnej náuky, ktorá popierala božstvo Svätého Ducha. Efezský odsúdenie Nestóriovho bludu podla ktorého v Kristovi boli dve odlišné osoby. Chalcedónsky odsúdenie monofyzitizmu. Druhý carihradský odmietnutie pochybnej náuky niektorých východných teológov. Tretí carihradský odsúdenie monoteletizmu a potvrdenie pravoverného učenia podľa ktorého mal Ježiš Kristus dve vôle Božskú a ľudskú. Druhý nicejský odmietnutie obrazoborectva a prijatie, že úcta obrazov Panny Márie nieje modlárstvom. Štvrtý carihradský odsúdenie Fócia ako protikánonického carihradského patriarchu.

Joseph Ratzinger

Joseph Ratzinger nasce a Marktl am Inn, Germania, il 16 aprile del 1927. Suo padre era un commissario di gendarmeria e proveniva da una famiglia di agricoltori dalle condizioni economiche piuttosto modeste. La madre era figlia di artigiani e prima di sposarsi aveva fatto la cuoca.

Ha trascorso l´infanzia e l´adolescenza a Traunstein, una piccola citta vicino alla frontiera con I´Austria, a circa 30 km da Salisburgo.
Dal 1946 al 1951 ha studiato filosofia e teologia presso la Scuola superiore di filosofia e teologia di Frisinga e presso l´Universita di Monaco e il 29. giugno del 1951 e stato ordinato sacerdote.

Zikkurat

Veža v Bábeli mala podobu stupňovitej veže so schodmi v tvare pyramídy. Takéto stavby sa volali zikkuraty a budovali sa v mezopotámskych mestách pri chrámoch. Ľudia verili, že takto sa dostanú bližšie k Bohu.

sv. Pavol

Keď sme sa šli zasa modliť, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha (démona) a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. Chodila za Pavlom a za ním vykrikovala: "Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy." A robila to mnoho dní. Pavla to dohnevalo, obrátil sa a povedal duchu: " V mene Ježiša Krista ti rozkazujeme, aby si z nej vyšiel!" A v tej hodine vyšiel. 

Dvadsať premárnených rokov

V novinách SME sa 12. septembra 2012 objavil článok učiteľa Gejzu Sitkeya. Píše v ňom keď som na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia nastupoval do školstva, bol plat učiteľa v čistom 1600 korún. Vtedy končil základnú školu s opakovaním jedného ročníka jeden žiak, s ktorým som sa stretol o dva roky. Prišlo aj na to, čo robí a koľko zarába. Pochválil sa, že pracuje ako závozník a v čistom zarába 2600 korún. Myslím si, že aj dnes sú na tom podobne učitelia. Je to výsmech spoločnosti! 

Ako sa modlil Ježiš?

S Ježišom sa zrodil nový spôsob modlitby, ktorá je predovšetkým synovskou modlitbou, a to veľmi osobnou. Ježiš v nej oslovuje boha "Otče môj" (Mt 26, 39). Evanjelia opisujú, že Ježiš pri svojej každodennej činnosti dáva modlitbe veľmi dôležité miesto. Najmä evanjelista Lukáš na to upozorňuje. 

Človek

V augustový deň pri práci ma prekvapil človek s veľkým Č. Práca taká, že mnohý by ju nebrali možno by si povedali ja to môžem je to namáhavé a hrozné podmienky opravovať komíny sociálne slabším rodinám. No ale čo už dali sme sa nato tak to dokončíme. Chýlil sa čas obeda a po ťažkej namáhavej práci sa človek musí aj naobedovať aby mohol pracovať ďalej. No a tento človek s veľkým Č ma pozval na obed len tak že nič zato nechce ved hovorím mu nie ved to nemôžem od teba prijať máš malý plat a ja sa nebudem cítiť v pohode, ale on že nie len poď a tak sme sa vybrali na obed. Milo ma to prekvapilo a môžem úprimne povedať neočakával som to. V týchto bytoch sociálne slabších rodín majú aj deti veď to poznáte nemajú sa dokopy s čím ani hrať len tak nejaké ohorky od cigariet a tento nemenovaný človek mi hovorí, že im prinesie aspoň tenisové loptičky aby sa mali s čím hrať. No super deň. Ďakujem ti za to.

Farský kostol v Zlatých Moravciach

Stavba kostola začala v roku 1747 dal ho vybudovať rod Paluškovcov. O Prestavbu kostola sa pričinil kardinál Krištof Migazzi o čom svedčí aj dvojramenný kríž na veži kostola. Rodina Migazziovcov sa pričinila aj o poslednú rozsiahlu prestavbu kostola v roku 1823, ako to pripomína pamätný nápis na vstupnom priečelí. Posledná rekonštrukcia sa konala v roku 2012 kedy boli vymenené okná na kostole, vymenená strešná krytina a omietka kostola bola zrekonštruovaná.

Pozemské zmýšľanie.

Stalo sa Vám už niekedy to, že sa ráno zobudíte a rozmýšľate to a to by som spravil, to a to mám na pláne. Mne už niekoľko krát. Ja som sa nad tým niekoľko krát zamyslel s pomocou a odpoveď nám ponúka Jakub vo svojom liste. A píše tam toto "Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať," - vy predsa neviete, čo bude zajtra s vašim životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne. No namiesto toho by sme mali hovoriť: "Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono." Tak to je taká odpoveď na moje uvažovanie. Zdá sa mi veľmi super.

Modlitba

Modliť sa neznamená počúvať seba samého, modliť sa znamená stíšiť sa, zotrvať v tichu čakať, kým modliaci sa nezačuje Boha. Zrazu som spoznal ticho ako prítomnosť. V srdci tohto ticha bol ten, ktorý je ticho, pokoj a miernosť. Modlitba nie je podľa nič iné ako rozhovor s priateľom, s ktorým sme často a radi, aby sme sa s ním rozprávali, pretože nás miluje.

Deti

Nepodobajú sa deti svojou úprimnosťou oddanosťou a dôverou ovciam, čo poznajú svojho pastiera a idú všade za ním? Jednoducho preto, že vedia, že ich má rád.

Pater Pio o modlitbe

Páter Pio raz povedal: Modlitba je nepremožiteľná zbraň proti nebezpečenstvám sveta. Modlite sa! Modlitba je klúč od Božej pokladnice a prostriedok na dosiahnutie víťazstva v boji dobra proti zlu. (Páter Pio)

Pozri aj iné články o Pátrovi Piovi:
Páter Pio
Francesco Forgione
Padre Pio da Pietrelcina

Láska?

Neraz to však, žiaľ, vypadá tak, akoby kresťanská láska ani nebola láskou, len akousi prázdnou frázou. Nie je predsa možné, ak niekto niekoho skutočne miluje, aby mu neprial čím viac dobrého - bez toho že zvažoval, či mu to patrí alebo nie.

Naša námaha

Daj, Bože, aby som už v týchto prvých ťažkých chvíľach tvojho života začal postupne odhaľovať tajomstvo pšeničného zrna, ktoré musí odumrieť, aby vydalo úrodu. Aby som mohol vidieť, aké je práve toto odumieranie pre mňa dôležité.

Čo z tej omše máme?

V knihe Scotta Hahna sa píše, že ísť na svätú omšu znamená ísť do neba, kde "sám Boh zotrie z očí každú slzu" (Zjv 21, 3-4). Nebo však predstavuje oveľa via. V nebi sa podrobujeme súdu, v ňom sa vidíme v jasnom rannom svetle večného dňa, v ňom spravodlivý Sudca číta z knihy nášho života Naše skutky nás sprevádzajú, keď ideme do neba, čiže vtedy, keď ideme na omšu.

Eliporto di citta del vaticano

Vatikánske letisko pre vrtuľníky. Toto letisko sa nachádza vo vatikánskej záhrade. Je využívané samotným pápežom a hlavami štátov ktoré navštívia pápeža. Eliporto di citta del vaticano bolo postavené pápežom Pavlom VI. v roku 1976. Toto letisko využíval aj blahoslavený Ján Pavol II. Využíval ho najmä v tedy keď už mal problémy s pohybom.    

Škapuliarska púť v Topoľčiankach

V nedeľu 15. júna 2012 vyvrcholila 326. Škapuliarska púť v Topoľčiankach. V tomto roku ju vďaka dekrétu Apoštolskej penitenciárie v Ríme, ktorý potvrdil zvláštne spojenie s hlavným mariánskym chrámom v Ríme, Bazilikou Santa Maria Maggiore, môžu získať pútnici za určených podmienok plnomocné odpustky aj v Topolčiankach. Púť bola iná ako pominulé roky. Počasie bolo pod mrakom a pár kvapiek padla na dáždniky pútnikov. Hlavným celebrantom bol Mons. Jozef Kráľ, apoštolský protonotár, kanoník Baziliky Panny Márie Väčšej, Rím, opát skalský. Ktorý zdôraznil význam kresťanskej rodiny. 

Levočská púť v roku 2012

Levočská púť v roku 2012 sa uskutočnila v dňoch od 1. júla do 8. júla 2012. Otváraciu odpustovú sv. omšu viedol Mons. prof. ThDr. ICDr. PhDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD. v sobotu 7.7.2012 o 17:00 hod.. Program prebiehal celú noc a vyvrcholil slávnostnou odpustovou sv. omšou ktorú celebroval J.E. Mons. Štefan Sečka, spišský diecézny biskup. Celý týždeň sa niesol v znamení jubilejného roka sv. Cyrila a Metoda. Táto púť každoročne je posilou veriacich z celého Slovenska. 

Podobenstvo o Kúkoli

Kristus hovorí ústami hospodára v podobenstve, že to spôsobil akýsi nepriateľ, a vidí ten problém tak úzko spojený so životom i s láskou človeka, že nemožno oddeliť zlé od dobrého bez nebezpečenstva, aby nebolo poškodené aj to dobré. A keďže mu tak veľmi záleží na každej byľke lásky ktorá tu rastie, káže nechať rásť ďalej i kúkoľ.

Tomáš Akvinsky

O svätom Tomášovi Akvinskom sa hovorí, že diktoval súčasne trom pisárom rozličné témy. A keď sa ho pýtali, odkiaľ čerpá takú múdrosť vo svojich spisoch, povedal: "Pred oltárom a pred krížom som sa naučil viac ako zo všetkých kníh.

Úžasné dni

Keď Fréderic Ozanam, profesor na Sorbone, ktorý v mladosti tápal v otázkach viery, videl veľkého Ampéra v jednom parížskom kostole pohrúženého do modlitby ruženca, to naňho hlbší dojem ako všetky knihy a kázne. Stali sa priateľmi a Ozanam našiel znovu vieru.

Daj mi pokoj, odíď

Človek je už taký, že mu leží viac na srdci vlastníctvo (jeho svine) ako to, že tu ktosi niekoho oslobodil z takého hrozného, zúfalého stavu. Lebo oslobodený muž, tichý a krotký, prosil Ježiša, aby mohol zostať pri ňom. A tak tu pre zmenu človek zasa píše podobenstvo o kráľovstve, ktorého sa tak pre hocičo, pre hocijakú mizériu hodnotu s takým ľahkým srdcom zrieka.

O krste

Svätý Ľudovít, francúzsky kráľ, často hovorieval: "Malá hradná kaplnka, v ktorej ma pokrstili, znamená v mojom živote viac ako dóm v Reimse, kde ma korunovali za kráľa, pretože pri krste som sa stal Božím dieťaťom, a to je viac ako kráľovská hodnosť."

Výmysel na zdôvodnenie dňa D

Lož: Spojenci potrebovali otvoriť druhý front, aby pomohli Sovietskemu zväzu poraziť nacistov.
Pravda: Spojenci potrebovali obsadiť Francúzsko, aby zabezpečili, že sa dostanú do Nemecka skôr ako sovietske vojská.

Čo predchádzalo útoku na Pearl Harbor (1941)

Tak v prvom rade bola to neospravedlniteľná lož keď USA nevedeli o tom, že Japonsko chce zaútočiť na Pearl Harbor.
Vláda prezidenta Roosevelta vopred vedela o plánovanom útoku Japoncov a využila ho na ospravedlnenie vstupu do
vojny. Hlavný účastníci boli Franklin Delano Roosvelt, 32. prezident Spojených štátov amerických a korvetný kapitán
Arthur H. McCollum, výzvedná služba námorníctva USA.
Po doznení výstrelov prvej svetovej vojny sa Spojené štáty americké zasa raz stihali na cestu izolacionizmu
odmietli ratifikovať Versaillskú mierovú zmluvu a rozhodli sa nepripojiť k Spoločnosti národov (predchodkyni OSN)
Väčšina Američanov bola jednoznačne proti zasahovaniu v zahraničí. Pod vplyvom mimoriadne vysokých ziskov v priemysle
v dvadsiatych rokoch minulého storočia boli Spojené štáty americké úplne zaskočené krachom burzy roku 1929 na Wall street a
následnou krízou. Po celé ďalšie desaťročie bola pozornosť krajiny upriamená na tieto udalosti. Keď sa Európa dostávala
na pokraj vojny, Rooseveltova administratíva pod nátlakom organizácií ako America First Commitee vydala v rokoch 1935 až 1939 rad
zákonov o neutralite.
Útok na Pearl Harbor síce dostal Ameriku do vojny, ale nebol pre ňu takým prekvapením, ako sa tvrdilo. Minister
vnútra Harold Ickes, si do svojho deníka napísal 18. októbra 1941 "Už dlhý čas verím, že najvhodnejšie pre nás by bolo
vstúpiť do vojny cez Japonsko".
Neskôr sa Admirál Claude C. Bloch, veliteľ miestnej námornej flotily v Pearl Harbore, vyjadril: "Japonci
zničili v Pearl Harbor iba množstvo starých harabúrd. V určitom zmysle nám urobili láskavosť." Všetky novšie lode

boli s Pearl Harbor premiestnene pred útokom Japoncov.

Korene monoteizmu

Uctievanie Atona, ktoré v Egypte zaviedol Achnaton, je prvým dokázaným prípadom výskytu monoteistického náboženstva na svete. Preto prekvapuje, že sa objavili mnohé dohady o možnom prepojení medzi ním a judaizmom, ďalším veľkým monoteistickým nábožensttvom.

Jeruzalem

Toto mesto sa v prevažnej miere dáva do súvisu so Židmi a ich náboženstvom, neskôr s počiatkami kresťanstva. Jeruzalem sa rozprestiera asi 25 km západne od severného pobrežia Mŕtveho mora. Nachádza sa na horskom hrebeni, vypínajúcim sa medzi Stredozemným a Mŕtvym morom. Počiatky osídlenia samostatného mesta siahajú do 4. tisícročia pred Kristom. V Biblii sa toto mesto udáva až 600 krát.

Aramejci

Nenápadný národ, prichádzajúci z púšte, mení charakter mezopotámskej civilizácie. Nielen toto etnikum, malo čo - to do činenia s územím Palestíny. Aramejci sú ľudia žijúci usadlým alebo polo-usadlým spôsobom na okraji úrodného polmesiaca. Najnovšie výskumy dokazujú, že ide o skupiny západosemitských kočovných kmeňov, ktorých okrem rovnakej etnickej identity spájal aj spoločný jazyk aramejčina. Nomádske kmene Aramejcov sa objavujú v severnej Mezopotámii už od konca 3. tisícročia pred Kristom. Aramejci boli semitské kmene sídliace medzi Palestínou a Eufratom. Ich jazyk bola aramejčina, týmto jazykom hovoril i Ježiš Kristus. V 15. stor. pred narodením Ježiša Krista vytvorili aramejčania štátne celky v Sýrii. V 12. stor. pred. Kr. prenikli do Babylónie, ktorú arameizovali. V 7. stor. pred Kr. založili Novobabylonskú ríšu. Po dobytí Mezopotámie Arabmi sa postupne asimilovali.

Kresťanská spiritualita z hladiska pokoncilovej teológie

Druhý vatikánsky koncil 1962-1965 bol významnou udalosťou nielen v živote katolíckej cirkvi, ale celého kresťanstva a určitým spôsobom ovplyvnil celé kultúrne dianie. V jeho dokumentoch je podľa mňa obsiahnuté to, čo v cirkvi vždy bolo nejako prítomné, ale neraz sa aj na dlhý čas dostalo dosť do úzadia. Aký je teda tento obraz cirkvi, ktorý je čiastočne snom, ale čiastočne žije v srdciach a životoch úprimných a hľadajúcich ľudí našej doby?

Ľudia medzi nami

Možno ste to už zažili, chceli ste niekomu pomôcť a keď už prijal pomoc tak namiesto vďaky ste sa dočkali posmechu, alebo nejakých výčitiek nik ťa o to nežiadal. Aj taký sú ľudia dnešnej doby. Super.  

15. máj medzinárodný deň rodiny

Medzinárodný deň rodiny (International Day of Families) bol vyhlásený Organizáciou spojených národov (OSN) v roku 1993. 

Rodina je biosociálna skupina (primárna skupina) tvorená aspoň jedným rodičom a dieťaťom. Je malou sociálnou skupinou, tvorenoujednotlivcami spätými manželstvom, pokrvným príbuzenstvom alebo adopciou. Členovia rodiny sa riadia ustálenými vzormi správania sa, každý člen rodiny plní určitú sociálnu úlohu. Rodina má reprodukčnú, výchovnú (je to výchovná inštitúcia), ekonomickú prípadne výrobnú (je ekonomickou inštitúciou), ochrannú, emocionálnu funkciu. Je základná bunka spoločnosti. Vzorom každej rodiny by mala byť sv. rodina s Pannou Máriou sv. Jozefom a Ježišom.

O návrate nečistého ducha

Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu odkiaľ som vyšiel, keď ta príde, nájde ho vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdu dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým.

Petrovo evanjelium

lat. Evangelium Petri.
apokr. - Veľmi dôležitý fragment tohto apokryfného evanjelia objavili r. 1886/87 v hrobe istého mnícha v Achmine v Hornom Egypte. Obsahuje stať o smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Zakladá sa na kanonických evanjeliách, ale má zjavný doketický a protižidovský charakter. Eusébius spomína, že biskup Serapión Antiochíjsky okolo r. 190 zavrhol toto evanjelium pre jeho doketické bludy. Z toho možno súdiť, že pochádza pravdepodobne z polovice 2. storočia.

Doketizmus - bludná náuka, podľa ktorej Kristus počas svojho pozemského života mal iba zdanlivé ľudské telo, a preto jeho utrpenie na kríži nebolo skutočné.

Klady Slovenského štátu

Nezávislé súdnictvo, výrazné prospievanie ekonomiky - najmä priemyselného odvetvia, ktoré boli spojené s vojnovou výrobou. Životná úroveň obyvateľstva bola pomerne vysoká. Slováci doma vojnu zažili až v roku 1944. Samozrejme tu boli aj zápory.

Na hodine KNB

Štúdium prísne teologických disciplín žiakov moc nezaujalo, je problém v učiteľovi? Veď príbeh o Albrechtovi Durerovi bol taký pútavý. Nemenovaná žiačka dostala päťku preto lebo neposlúchla učiteľa a nepracovala na hodine. A nakoniec zlatý klinec programu prišli najlepší žiaci školy na hodinu asi preto že som očarujúci.

Priniesť niečo netradičné

Netradičné pomôcky sú pre žiakov vždy príjemným oživením. A pritom to môžu byť úplne bežné veci, ktoré máte doma. Napríklad balíček kariet pri kombinatorike alebo obyčajná mäkká loptička na etickej výchove môžu hneď žiakov prebudiť.

Kto má peniaze ma všetko?

Kto má peniaze má všetko mohlo by to byť v tejto samozrejmé. Poväčšine tomu tak aj je, ale niekto hovorí, že spravodlivosť príde aj na tých ktorý majú veľa, ale kto má veľa nie je to zlé keď koná ozaj dobro.

Osadenstvo na Cirkevnej škole

Na cirkevných školách na Slovensku a myslím si, že aj inde vo svete sú normálny žiaci t.j. taký ktorý sú aj na štátnych poprípade aj na súkromných školách. Možno to znie neuveriteľne, ale niekedy sú až príliš "normálny".

Prvotná cirkev v Jeruzaleme

Po nanebovstúpení Pána sa začala formovať prvotná církev kresťanov. Tvorili ju prevažne Ježišovi učeníci spolu s tými, ktorí kladne reagovali na kázanie apoštolov. Ako prvé bolo založené spoločenstvo v Jeruzaléme. Skupina pokrstených veriacich vzbudzovali dojem sekty vo vnútri judaizmu, v Skutkoch sa o nej píše ako o "nazirejskej sekte" Cirkev sa začala rozrastať a jej členmi sa stali i kňazi a farizeji. Sk 6:7; 15:5; 21:20. Od samotného počiatku boli medzi nimi i grécky hovoriaci židia z diaspóry, ktorí z rôznych príčin prebývali v Jeruzaléme. Väčšina z nich bola majetnejšia ako židia jeruzalémski a prispievali do spoločnej pokladnice. Bolo nutné ustanoviť komisiu, ktorá by rozdelovala podporu tým, ktorí ju potrebovali. Podľa mien týchto členov komisie ² išlo o spomínanýchhelénistov (grécky hovoriacich židov). Práve tento moment naznačuje, ako Evanjelium presiahlo úzke hranice judaistického kresťanstva. Okrem rozdeľovania podpory, mali títo siedmi zastávať v spoločenstve i službu okolo "stolov". Nešlo o nič viac ako o vnútorný poriadok v spoločenstve aby tí, ktorí boli poverení službou slova sa jej mohli plne venovať a tí, ktorí boli v spoločenstve prítomní mohli (ako bolo zvykom) prijať pohostenie bez toho aby vyrušovali a bez toho aby sa cítili byť o niečo ukrátení voči iným. 

Duchovná obnova deviatakov na CZŠ Žofie Bosniakovej v Šuranoch

V pondelok dňa 23.4.2012 sme sa spolu s deviatakmi vybrali ku kaplnke Panne Márii v Šuranoch. Tieto naše kroky boli cieľom duchovnej obnovy, ktorej hlavným cieľom bolo Povolanie. Pod vedením vdp. Rudolfa Daňa sme prežili nádherný a hodnotný deň, ktorý nás posilnil. Odslúžená svätá omša bola naozaj ako v období ranného kresťanstva. Žiaci boli svedkami slávenia svätej omše z obdobia Tridentského koncilu. Snažili sme sa naplniť tieto slová Katechéza je výchova detí, mládeže i dospelých vo  viere. Obsahuje najmä vyučovanie kresťanskej náuky, ktorá  sa spravidla podáva organickým a systematickým spôsobom,  s cieľom uviesť do plnosti kresťanského života. Záver tvorili piesne a pobyt v prírode.