Jozef Vurum
(* 27. 11. 1763 Trnava - + 2. 5. 1828 Močenok)
Pochádzal z remeselníckej rodiny. Teológiu študoval
v Nitre a vo Viedni. Kňazskú vysviacku prijal v r. 1788. Najprv
bol ceremoniárom a tajomníkom nitrianskeho biskupa Františka Fuchsa, od r.
1791 je profesorom. Cirkevných dejín a cirkevného práva v kňazskom
seminári. Neskôr bol menovaný za kanonika a za zástupcu riaditeľa (vicedirektora)
vyšších škôl v Jágri. Biskupskú vysviacku mal v r. 1810. Bol na
stolci v Stoličnom Belehrade (od 1816), potom vo Veľkom Varadíne (od 1821)
a napokon na vlastnú žiadosť v Nitre (od 1827). Bol významným
cirkevným dejateľom, mecénom cirkevných, školských i charitatívnych
ústavov. Zaslúžil sa o výstavbu dievčenskej školy v Nitre.
V čase cholery, ktorá v okolí Nitry zúrila v r. 1831,
z vlastných peňazí platil 12 ošetrovateliek. Dal postaviť aj nemocnicu.
Niekdajší jezuitský kláštor v Žiline v r. 1833 prebudoval
a založil tam sirotinec „Sirotár“, pre deti ktoré osireli cez choleru.
Usiloval sa o diplomatické a dobré vzťahy medzi Cirkvou
a svetskými ustanovizňami. Zúčastňoval sa i na rokovaniach Uhorského
snemu v Bratislave. Patril medzi zakladajúcich členov Slovenského učeného
tovarišstva. Veľkou záľubou mu bola história a preto usporiadal biskupský
archív ako vo Varadíne tak i v Nitre. Z materiálov, ktoré
objavil, vyhotovil jeden z prvých schematizmov v Nitre, v r.
1829. Po 6 rokoch bádania svoje úsilie obohatil o nové poznatky
a vydal dodnes citované dielo Episcopatus Nitriensis Eiusque
Praesulum Memoria... – o biskupoch na Nitrianskom stolci
a dejinách biskupstva. V roku 1836 ho vyznamenali stredným krížom
Radu sv. Štefana a povýšili do šľachtického stavu. Hoci zomrel
v Močenku, pochovaný je v Nitre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára