Kamenár

Žil raz jeden kamenár, ktorý bol večne nespokojný, stále sníval o akomsi lepšom zajtrajšku. Keď tak jedného dňa nahlas rozmýšľal o tom, ako si žijú bohatí, ako celé dni  vylihujú a nič nerobia, zjavil sa mu anjel a povedal: "Stane sa ako si želáš." A naozaj stalo sa tak, ako si prial. Teda bohatstvo, výhody, ničnerobenie. Takýto život ho však dlho netešil. Keď raz uvidel kráľa, zatúžil po tróne monarchu. Znovu pomohol anjel a želanie sa mu zrealizovalo. Ale ani postavenie vladára ho dlho netešilo. Zakrátko prišli slnečné dni slnko nemilosrdne pálilo. Zem popraskala, rieky vyschli, tráva zvädla, lístie opadlo. Proti sile slnka bol i kráľ bezmocný. Zachcelo sa mu byť slnkom. Anjel sa okamžite zjavil a splnil túžbu kamenára. Tak sa stal slnkom. Bol pánom neba a zeme. Zdalo sa mu, že sa bude naveky tešiť z darovaného osudu. Žiaľ, keď medzi zemou a nim zastal malý obláčik, ihneď sa mu vrátila prvotná nespokojnosť. Zatúžil byť mrakom, lebo mrak je silnejší než slnko. Anjel zapracoval, a on sa stal obláčikom. Tešil sa preveľmi, lebo vládol slnku, riekam, poliam a celej zemi. Len skaly sa mu nepoddávali: vzdorovali najväčším búrkam a víchriciam Boli neporušené. No čo teraz? Kamenár znovu vysiela prosbu k nebesiam. Praje si byť skalou, vysokou skalou. Stal sa ňou. Bol silnejší než slnko i oblaky. Ale jedného dňa prišiel človek s dlátom a kladivom. Dal sa do práce  zo skaly sa odlamovali kúsky. Obrovský balvan bol pred človekom bezmocný. Kamenár znova zatúžil byť človekom, kamenárom. S pomocou anjela sa ním stal. Vrátil sa tam, odkiaľ vyšiel.