Keď sa raz Ježiš osamote modlil
a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni
mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal
z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A vy ma za koho
pokladáte?“, opýtal sa ich. Odpovedal Peter: „Za Božieho Mesiáša.“ Ale on im
dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, a dodal: „Syn človeka musí
mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on
tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A všetkým povedal: „Kto chce ísť za
mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo
kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa,
zachráni si ho.“
Mohli by sme si položiť otázku o čo sa snaží Pán Ježiš, o čo mu vlastne ide keď sa opýtal: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Ježiš kladie túto otázku svojim najbližším - čiže apoštolom. Tým, ktorí vedeli o ňom najviac. Oni najskôr informujú Pána Ježiša o mienkach, akú majú o ňom ľudia, ktorí sú mu naklonení. Názory jeho ctiteľov a obdivovateľov sú vysoké: prorok, Ján Krstiteľ, Eliáš. No toto všetko je nič v porovnaní s tým, čo si o ňom myslia oni sami, jeho najbližší. Ježiš je pre nich Mesiáš. Obyčajne je to naopak. Tí, ktorí nás nepoznajú, majú o nás vyššiu mienku ako tí najbližší, ktorí nás poznajú do detailov. No Ježišovi učeníci, ktorí s nim žijú v telesnej blízkosti, majú o ňom vyššiu mienku než tí, ktorí ho poznajú z diaľky. A to sa bežne nestáva. Ježiš im zakazuje to niekomu hovoriť. Prečo? Aby si ľudia utvorili vlastný názor o ňom samom z toho, čo videli, čo počuli, čo s ním zažili. Netreba mu robiť reklamu zvonka. Treba, aby sami zažili na svojej vlastnej koži, kto je pre nich Kristus. Aby sa sami stali Ježišovými priateľmi, najbližšími príbuznými. Je dôležité pre každého z nás, aby sme sa dostali do jeho blízkosti. Prečo? Aby sme sa stali účastníkmi na jeho spôsobe myslenia a konania, modlitbou a reflexiou nad jeho životom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára