Je veľmi dôležité, aby sme sa pri prežívaní svojho osobného povolania neporovnávali s druhými a nemotali sa Pánu Bohu do kuchyne, ale žili len to, k čomu nás Boh Pozýva. Nemá zmysel stále hľadieť na vedľajšiu záhradku a zabúdať obrábať svoju vlastnú, tú jedinú, ktorú máme k dispozícií. Je ilúziou domnievať sa, že tráva u susedov je vždy zelenšia. Tým si len skomplikujeme život a strácame čas. Iste, má zmysel dívať sa "k susedom" na povzbudenie. Preto máme svätcov, preto čítame ich životopisy. Povzbudzuje nás, keď vidíme, že to boli ľudia ako my, krehkí, chybujúci, mýliaci sa, a napriek tomu Boh v ich živote uskutočnil veľké veci. To v nás prebúdza túžbu tiež odpovedať Bohu s veľkorysosťou a dôverovať mu, i keď nás na ceste nasledovania Krista stretnú rôzne ťažkosti. Preto je veľmi povzbudivé čítať spomínané životopisy svätcov a má zmysel prosiť ich o príhovor. Každý z nás má zaiste niekoho, s kým sa duchovne spriatelil. Prosme ho o príhovor, aby Boží oheň, ktorý horel v jeho živote, zahorel i v našom srdci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára