Čo sa nám vybaví, keď sa povie osobné povolanie? Väčšinou si ľudia predstavia, že jeden robí to a ten zas tamto, ako sa spieva v rozprávke Cisárov pekár a pekárov cisár. Jednoducho každý niečo robí, takže každý má nejaké povolanie. Povolanie však neznamená v prvom rade prácu. Iná utkvela predstava sa vynorí, keď sa slovo povolanie vysloví v Cirkvi. Ten je kňaz, ten je rehoľník, takže oni majú povolanie, zatiaľ čo ten je laik, takže žiadne povolanie nemá. Ako keby Boh volal len niekoho. To je veľký omyl! Kto teda povolanie má a kto ho nemá? Osobne povolanie sa týka každého kresťana, ba dokonca každého človeka, či už veriaceho alebo neveriaceho, i keď o ňom napríklad ešte nevie. Ide o jedinečný a úplne neopakovateľný osobný vzťah Boha ku každému z nás. Na tento vzťah potom človek svojim osobitým a jedinečným spôsobom odpovedá. Boh svoj ľud na vyvolených a plebs (plebejcov, ja som taký plebejec môže si povedať človek) i keď môže dať niektorým jedincom zvláštne poslanie. To však nič nemení na skutočnosti, že osobné povolanie majú všetci. Boh si nás totiž v Kristovi vyvolil všetkých ešte pred stvorením sveta (porov. Ef 1, 4)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára