Mojžiš v Egypte

Keď sa Jakubova rodina presťahovala do Egypta bolo ich všetkých asi 70 ľudí. (Ex 1, 1-5) Odvtedy uplynulo vyše 400 rokov. Nový kráľ Egypta – pravdepodobne Seti I. a po ňom Ramzes II.... Tí už na Jozefa a na jeho rodinu zabudli..., začali sa obávať toho, že Izraeliti sa stávajú početným národom v ich krajine. Faraón povedal svojim poddaným: „Hľa Izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my. Podniknime niečo a šikovne zabráňme, aby sa ďalej nerozmnožoval a – keby nastala vojna – aby sa azda nepripojil k našim nepriateľom, nebojoval proti nám a potom z krajiny neodišiel.“ (Ex 1, 9-10)  Môžeme badať, že Egypťania siahli k spôsobom a metódam, ktoré sa dodnes používajú! Sťažovali im život nútenými prácami. Ale čím viac ich utláčali, tým viac národ Izraelský rástol počtom... Egypťania nútili do práce Izraelský ľud dával im najtvrdšie práce a tým sa stával život Izraelitou neznesiteľným, keď však ani to nestačilo a nezdalo sa to dosť účinné faraón nariadil všetkých chlapcov, ktorí sa narodia Izraelským matkám hodiť a utopiť v rieke. Neuposlúchnutie tohto rozkazu sa malo trestať smrťou. Hebrejským rodičom žene menom Jochabed a mužovi menom Amram sa narodil chlapec. Jochabed porodila Mojžiša, ako tretie dieťa, jej prvým dieťaťom bola Miriam, druhým Áron. Jochabed schovávala tri mesiace chlapca, keď však už dlhšie nemohla chlapca skrývať, zaobstarala si papyrusový košík, vystrela ho asfaltom a smolou. Vložila doň dieťa a položila ho do tŕstia blízko brehu rieky Níl.. Sestra chlapca obďaleč pozorovala čo sa bude robiť s dieťaťom. Faraónova dcéra spolu so svojimi sprievodkyňami sa šla kúpať. V trstine zbadala košík.. Keď otvorili košík videli v ňom plačúce dieťa.. Faraónova dcéra poznala, že ten chlapček je hebrejskej matky. Ľúto jej však bolo pekného chlapca, preto vzala a dala ho vychovať.. Dala mu aj meno Mojžiš čo znamená vytiahla som ho z vôd. Keď Mojžiš dorástol, dozvedel sa, že aj on je Hebrejom.. Pozoroval akými ťažkými, tvrdými prácami sú jeho bratia z národa sužovaní Egypťanmi. Raz si všimol ako Egypťan bil nemilosrdne jedného Hebrejca.. Poobzeral sa okolo a keď sa zdalo, že sa nikto nepozerá zabil toho Egypťana a zahrabal ho do piesku.. Na druhý deň bili sa medzi sebou dvaja Hebrejci Mojžiš povedal útočníkovi: „Prečo biješ svojho kamaráta..?“ Ten mu odvrkol: „Kto ťa urobil našim sudcom? Vari by si aj mňa chcel zabiť, ako si odpratal toho Egypťana?“ Ten však utiekol do kraja Madián. Mojžiš po svojom úteku z Egypta skrýval sa u madiánskeho kňaza a tam pásol jeho ovce.. Ako tak pásol ovce spozoroval, že na kraji púšte horí krík.. Zdalo sa mu, že akosi dlho horí a nemôže dohorieť.. V Duchu si povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo ten krík  nezhorí.“ (Ex 3, 3) Keď sa však približoval počul z kríka hlas... „Mojžiš ... Nepribližuj sa sem! Vyzuj si sandále, lebo miesto na ktorom stojíš je svätá zem ...Videl som veru utrpenie svojho ľudu, ktorý býva v Egypte. Poznám jeho úzkosti ... rozhodol som sa, že vyslobodím ho z rúk Egypťanov a vyvediem ho z tej krajiny do zeme úrodnej... Teraz choď k faraónovi, aby prepustil môj ľud..“ Mojžiš sa však začal brániť a namietať ... ako pôjdem k synom Izraela, ako mi uveria, čo poviem, keď sa ma opýtajú kto ma posiela, aké je jeho meno?“ Na to dostal Mojžiš takúto radu: „Izraelských synov oslovíš a povieš ... Boh vašich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakubov ma poslal k vám. Zjavil sa mi a povedal ... Videl som krutým spôsobom s vami zaobchádzať v Egypte ... Rozhodol som sa, že vás vyvediem z krajiny kde vás sužujú...“ Iný vypočujú tvoje slová a ty pôjdeš v spoločnosti starších Izraela ku kráľovi Egypta, ktorému poviete toto: Boh Hebrejov nás posiela. Dovoľ nám odísť ... do púšte, aby sme tam priniesli obetu nášmu Bohu ... Dobre viem, že egyptský kráľ vám to nedovolí ... a k tomu nebude donútený silnou rukou. Preto vztiahnem ruku a postihnem Egypt všetkými svojimi zázrakmi, ktoré na nich vykonám (desiatimi ranami) a potom vás nechá odísť.“  Mojžiš sa však vzpieral tomuto poslaniu ...:“Odpusť mi Pán môj! Ústa mám neobratné a jazyk ťarbavý ... Prosím, Pane, pošli niekoho iného!“ Tu sa Pán nahneval na Mojžiša a povedal: „Či tvoj brat Áron nie je levita?! Viem, že on veľmi dobre rozpráva. ... Ja vám budem pomáhať hovoriť tebe i jemu, vnuknem vám čo vám treba hovoriť ... A túto palicu si vezmi do ruky a ňou budeš robiť zázraky ...“ Takto Mojžiš prijal poslanie – byť vodcom národa. Aké poučenie nám vyplýva z tohto biblického príbehu? Kresťania v dejinách sa neraz nachádzali v takom rozpoložení ako hebrejský národ v Egypte a Boh ich tiež nikdy neopustil. Neopustí ani nás. Majme pevnú dôveru v pomoc Božiu. Tak ako Boh navštívil hebrejský ľud, videl jeho úzkosť, položenie takisto navštevuje aj nás, všíma si dobre naše utláčanie, slabosti, chyby. Treba však dôverovať pánu Bohu, ako Izraeliti dôverovali jemu, verili v to, že jedine Boh chce a môže nám pomôcť. Na Mojžišovej osobe je hodné obdivu to, že sa priznal k svojmu národu aj keď to nemusel spraviť a mal by lepší život. On si však vybral utrpenie akoby mal požívať výhody kráľovského dvora. Tento príťažlivý moment si všimol aj svätý Pavol v liste k Hebrejom keď píše: „Vierou rodičia ukrývali Mojžiša tri mesiace od jeho narodenia, lebo videli, že je to dieťa podarené a nezľakli sa kráľovho rozkazu. Vierou odoprel Mojžiš, keď vyrástol priznať sa za syna dcéry faraóna. Radšej si volil znášať protivenstvá s ľudom Božím, ako mať z hriechu krátku rozkoš. Pohanu pomazaného ľudu pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Hľadal totiž budúcu odmenu. Vierou opustil Egypt a nebál sa faraónovho hnevu. Pridržal sa toho, ktorého nevidel....“ (totiž to Boha) .. Koľkým z kresťanských detí ponúka svet to isté čo kedysi faraónova dcéra Mojžišovi... Ako málo z nich sa zachová tak ako Mojžiš... Koľkým sú viac bohatstvá, poklady ako priznať sa k ľudu Božiemu... Postavenie nás kresťanov by v mnohom bolo prijateľnejšie keby bolo medzi nami viac takých Mojžišov, ktorí by sa tak ujímali ľudu Božieho. O to musíme prosiť Boha v Modlitbách, aby pomáhal rodičom takých vychovávať.