Istý kňaz takto spomína na prežívanie svätej omše vo väzení: Nás kňazov sústredili vo väznici na osobitné miesto, aby sme sa nestretávali s ostatnými väzňami. Podarilo sa nám prepašovať hostie a hrozno, z ktorého sme si vytlačili šťavu. Potajomky sme slávili svätú omšu. Pravda, nie v albe, štóle a ornáte, ale vo väzenských šatách. Ani knihy sme nemali, ale text svätej omše sme vedeli spamäti. Keďže sme boli väznení pre vieru, zakázali nám každú náboženskú činnosť. Preto sme navonok slávili svätú omšu takto. O to radostnejšie sme ju prežívali. Sväté prijímanie bolo pre nás neopísateľnou silou. Ostatní sa čudovali, s akým vnútorným pokojom vieme prijať každú potupu a urážku. Utrpenie sme ľahko znášali. Tvorili sme jednotu, vedeli sme mlčať, keď bolo treba. Nebolo medzi nami jedného, ktorý by sa niekoho z nás musel báť. Verili sme si.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára