Keď som dorazil na miesto, kde som mal urobiť noviciát, povedal mi môj učiteľ s pokojom človeka, ktorý žil na púšti vyše dvadsať rokov: "Karol, je potrebné urobiť rez!" Pochopil som, čo chce povedať, a rozhodol som sa urobiť rázny, aj keď bolestivý rez. Medzi svojimi vecami som mal veľký zošit s adresami priateľov. Bolo ich snáď vyše tisíc. V hĺbke duše som pociťoval nespokojnosť. Bol to smútok nad tým, že som sa pred odchodom nemohol pozhovárať osobitne s každým priateľom, povedať im, že odchodom odpovedám na Božiu výzvu. Bol však potrebný tento nevyhnutný rez a ja som ho urobil plný odhodlania a dôvery v Boha. Vzal som adresár, ktorý bol pre mňa akýmsi posledným putom s minulosťou a jedného dňa, keď som rozjímal uprostred dún som ho spálil. To však neznamenalo zničenie priateľstva. Napokon to sa odo mňa ani nevyžadovalo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára